Pochybnosti o večnosti ľudskej duše

Prirodzenou otázkou každého človeka je, čo sa s ním stane po jeho smrti. Nakoľko doteraz ešte nikto nepriniesol žiaden priamy dôkaz o dianí po smrti, majú ľudia tendenciu uchyľovať sa k mýtom, poverám, viere. A pritom stačí používať logiku a klásť si správne otázky. Pri hlbšom zamyslení musí prísť každý rozumný človek k záveru, že otázka je položená nesprávne.

Tou správnou otázkou je totiž presný opak - je to otázka: "Čo sa dialo s ľudským vedomím, t.j. dušou, pred narodením?". Je rozumné a logické predpokladať, že po smrti to bude rovnaké, ako pred narodením.

Sú viaceré možnosti:

1. Duša človeka existovala aj pred narodením a vznikla v nejakom okamihu pred narodením (či už vznikne sekundu alebo milión rokov pred narodením, je to jedno). Nie je podstatné, ako vznikla, môžeme si to napr. predstaviť tak, že ľudskú dušu vytvoril všemocný Boh. Z takejto možnosti plynú 2 logické závery:
• Ľudská duša môže neexistovať. Tak, ako neexistovala pred jej vytvorením, tak môže neexistovať aj po jej zániku (či už zanikne sekundu alebo milión rokov po smrti, je to jedno).
• V takom prípade je zbytočné oddeľovať narodenie od vzniku duše a smrť od zániku duše - je logické spojiť tieto udalosti tak, že duša vzniká narodením a zaniká smrťou.
2. Duša človeka existovala aj pred narodením, pričom existovala vždy, t.j. nekonečne dlho. Aj z tejto možnosti opäť plynú 2 závery:
• Keďže duša existovala vždy, tak ju nikto nevytvoril. Nevytvoril ju teda ani Boh, ktorý tým pádom nie je všemocný (nemôže vytvoriť dušu človeka). Duša človeka sa tým stáva rovnocennou s Bohom.
• Obdobie života na Zemi je nekonečne krátky okamih voči nekonečnosti existencie duše pred narodením. Život na Zemi je tým pádom tak bezvýznamný (kvôli svojej krátkosti trvania), že sa stáva úplne nepodstatným a nemôže teda určovať, čo bude s dušou po smrti, t.j. ani to, či niekto skončí v pekle.
3. Duša človeka pred narodením neexistovala. V takom prípade máme iba jeden logický záver:
• Tak, ako duša neexistovala pred narodením, tak rovnako nebude existovať ani po smrti.

Je zvláštne, že ľudia väčšinou nemajú problém s prijatím myšlienky, že ich duša pred narodením neexistovala a zároveň striktne odmietajú myšlienku, že po smrti už ľudská duša (opäť) neexistuje. Zrejme to vyplýva zo strachu z neznámeho, pretože len málokto si vie predstaviť, že by už definitívne prestal existovať.