Je iba málo vecí, ktoré ma dokážu naozaj rozčúliť. Jedna z nich je rozdávanie mojich peňazí nezodpovedným ľuďom. V normálnom svete si každý človek uvedomuje, že keď si vezme úver, tak raz určite príde čas splácania. Lenže my nežijeme v normálnom svete. Žijeme vo svete, kde je najlepšou stratégiou požičiať si čo najviac peňazí, rozdať ich vlastnému obyvateľstvu a následne odmietnuť splácať.
Bohužiaľ, realita je taká, aká je. Do hry sa zamontovala Európska únia s tvrdením, že problémy so splácaním pôžičiek sa vyriešia ďalšími pôžičkami. S tým ide ruka v ruke aj tlak na všetky štáty eurozóny, aby schválili Euroval, Euroval 2, atď. Hlavným argumentom je, že keď to schvália ostatné krajiny, tak musíme aj my. Lenže, my nič nemusíme! Nie sme otrokom Nemecka a Francúzska. Sme svojprávny rovnocenný člen elitného klubu a ostatní sú povinní rešpektovať naše rozhodnutia. Našou úlohou je zastupovať naše záujmy a nie záujmy Nemecka, Francúzka a ostatných krajín, ktoré sa cez Eurovaly snažia zachrániť svoje vlastné banky z cudzích (t.j. mojich) peňazí. My sme si svoje banky už ozdravovali a stálo nás to vtedajších 100 miliárd korún. Nikto nám s tým vtedy nepomohol. NIKTO! Odmietam preto z mojich peňazí zachraňovať Francúzske a Nemecké banky pod zámienkou záchrany Grécka a iných štátov. Rovnako odmietam argumentáciu, že niečo musíme schváliť. Nech si to vydieranie s narušením vzťahov so zvyškom Európy nechajú pre niekoho mentálne menej zdatného. To, čo najviac narušuje vzťahy v Európe, je klamanie a nedodržiavanie existujúcich pravidiel. Vzťahy narušujú aj žiadosti o pomoc oveľa bohatším štátom, ktoré sa navyše do nepríjemnej situácie dostali vlastnou vinou. Nestala sa žiadna prírodná katastrofa, preto pojem "solidarita" nie je na mieste.
Čo katastrofické sa stane, keď sa Euroval neschváli, ma nezaujíma. Aby došlo k náprave, musí najskôr prísť k bolestivému pádu. Len tak sa Európa naučí ctiť poctivosť, slušnosť a zodpovednosť. Len tak sa Európa naučí rešpektovať svoje vlastné pravidlá.
