Možné vysvetlenie, prečo sme doteraz nepozorovali inteligentný mimozemský život

Obrázok: http://www.vcreporter.com/

Nech X je pravdepodobnosť výskytu inteligentného života na planéte. S určitosťou vieme povedať, že X je väčšie ako nula - dôkazom je naša existencia. X je teda väčšie ako nula a menšie ako 1 (čislo 1 predstavuje 100% pravdepodobnosť, čiže inteligentný život na každej planéte).

Ak vynásobíme pravdepodobnosť X počtom planét vo vesmíre, zistíme počet inteligentných civilizácií vo vesmíre. Táto hodnota môže byť rovná alebo väčšia 1. Pokiaľ je rovná 1, tak sme vo vesmíre sami, keďže práve ľudia sú tou jednou "inteligentnou" civilizáciou. Pokiaľ je výsledná hodnota väčšia ako 1, potom nie sme vo vesmíre sami.

A tým sa dostávam k pointe celého tohto nezmyslu, ktorý píšem. Často kladenou otázkou je otázka, že ak vo vesmíre nie sme sami, ako je potom možné, že sme inteligentný život zatiaľ nepozorovali a dokonca že iný inteligentný život ani nepozoroval a nekontaktoval nás. Mimozemský život by predsa mohol byť oveľa vyspelejší a mohol by nás bez problémov navštíviť.

Dnes som si prečítal veľmi zaujímavú hypotézu, ktorú uvádzam ako odpoveď na túto otázku:

• Ja si myslím, že ani baktérie, ktoré skúma človek pod mikroskopom, nevedia o nás, ale my o nich áno. Myslím, že súčasné ľudstvo je na tak nízkom stupni vývoja, že my nemáme ani poňatie, že kto nás pozoruje (resp. možno aj riadi). My úbohé, temer jednobunečné tvory, ktoré sú schopné vnímať svet iba v troch priestorových dimenziách, naozaj nemôžeme vidieť viac, než vidíme. Je mi veľmi smiešne, ako súčasní vedci stále snívajú o veľkých rýchlostiach, ktoré by sa blížili rýchlosti svetla. Aj pri tých rýchlostiach by sme cestovali k najbližším hviezdam desiatky až tisícky rokov. Pritom si myslím, že to všetko sa dá obísť skratkou, ale to ešte nehrozí primitívnemu ľudstvu.

Antihmota je tiež "hmota"

Dnes je sobota a tak si užívam chvíľku voľna. Tento čas som využil aj na to, aby som si pozrel zaujímavý diel relácie Lampa, konkrétne starší diel z archívu pod názvom Antihmota v Cerne. Keďže mám predplatný systém Piano zaplatený na celý rok, tak prečo to nevyužiť (o systéme Piano niečo napíšem v niektorom ďalšom blogu).

Celá diskusia v uvedenom videu bola zaujímavá, rád by som však vyzdvihol najdôležitejšiu myšlienku relácie:

• "Hmota" - nazvyme ju matéria - sa delí na hmotu a antihmotu. Antihmota je teda iba jedna časť matérie, tak ako svetelná časť dňa je iba jednou časťou celkového dňa. Problém je v názvosloví, pretože slovom deň opisujeme aj svetelnú časť dňa, aj deň ako celok. Rovnako je to pri pojme "hmota".

Len tak mimochodom, minulú sobotu som si pozrel diel Lampy s názvom O vlastnostiach a záhadách vesmíru a bol tiež výborný. Odporúčam - aj pre laikov, ktorým fyzika nič nehovorí.

Môj pohľad na fyziku

Fyzika - 2 rôzne zaujímavé myšlienky, nad ktorými už desaťročie premýšľam a ktoré si postupne čítaním článkov o fyzike dopĺňam tak, aby to pasovalo do mojej koncepcie fyziky a vesmíru (keď tu raz nebudem, nech tu po mne aspoň niečo ostane, aj keby sa to ukázalo ako úplny nezmysel):

1) Fyzikálne konštanty nie sú konštantami, iba sa lokálne javia ako nemenné konštanty. Tak ako g = 9,81 neplatí všade na Zemi rovnako, tak aj základné fyzikálne konštanty môžu mať na rôznych miestach alebo v rôznom čase iné hodnoty, sú teda funkciou ovplyvnenou ostatnými aspektami vesmíru. Vesmír je teda súbor funkcií, ktoré sa navzájom parametrizujú. Tak, ako je Newtonova fyzika podmnožinou Einsteinovej relativistickej fyziky, tak sú aj zdanlivé konštanty iba podmnožinou (jednou hodnotou z oboru hodnôt, resp. jedným výsledkom po dosadení lokálnych hodnôt parametrov) príslušnej funkcie. Predstava vesmíru ako súboru navzájom prepletených funkcií súhlasí s mojou predstavou z teórie superstrún, rozšírenou o predpoklad, že okrem hmoty (energie), skladajúcej sa zo superstrún, sa z rovnakých superstrún skladá aj priestor (každá dimenzia priestoru, nech ich je akékoľvek množstvo) a aj čas. Výsledný vesmír je teda prienikom vĺn (rôznych frekvencií, fáz, posunov, atď.) navzájom sa sčítavajúcich a tým pádom občas aj rušiacich, ktoré vo výsledku tvoria neustále meniaci sa priestor, čas, hmotu, energiu, a nepriamo emergentne aj zdanlivé konštanty, ktoré však konštantami nie sú. Takáto koncepcia umožňuje aj tzv. energiu vákua, keď z ničoho vznikne napr. hmota (hmota alebo energia vo vesmíre, alebo keď rovnako z ničoho vznikne priestor, čas, vesmír, atď.) a neskôr niekde inde "anihiláciou" zanikne. Takáto existencia na dlh je výsledkom súčtu viacerých vĺn, ktoré sa najprv začnú sčítavať do vlny s vyššou amplitúdou a neskôr sa postupne začnú navzájom anulovat (napr. keď majú vlny rôzne fázy, prípadne rôzne "rýchlosti", a pod.) a následne opäť sčítavať a takto cyklicky do nekonečna. Samozrejme, pri takomto rozšírení teórie superstrún nie je problém s jej pôvodným predpokladom (resp. dôsledkom), že gravitácia ako jediná sila prechádza všetkými dimenziami a preto sa v našich troch dimenziách javí ako neprimerane slabá oproti iným fyzikálnym silám. Jednoducho všetko navzájom interaguje, t.j. všetky vlny sa neustále sčítavajú.

2) Úvahu je možné ešte rozšíriť aj o fyzikálne zákony, ktoré sú dôsledkom, nie príčinou. Sú dôsledkom, resp. aktuálnym výsledkom sčítania vĺn. To potom znamená, že ani fyzikálne zákony nie sú nemenné, ale sa v čase vyvíjajú, resp. sú funkciou časopriestoru resp. všetkých aspektov (t.j. všetkých funkcií) vesmíru (t.j. v inom čase alebo v inej časti priestoru môžu byť zákony odlišné a prechod medzi týmito zákonmi je spojitý, tak ako sú spojité jednotlivé vlny, ktorých súčtom sú zákony emergentne vytvárané).