Ako si vyrobiť generátor peňazí

Obrázok: vlastnyhosting.sk

Peniaze plodia peniaze. Pod touto starou múdrosťou sa skrýva niečo záhadné, čo bežný človek vraj len tak ľahko nepochopí. A pritom je to úplne jednoduché. Ak máte dostatok kapitálu, dokážete si vyrobiť svoj vlastný "generátor peňazí".

Čo sa pod záhadným pojmom "generátor peňazí" skrýva? Jednoduchá matematika - ak ste natoľko solventný, že vám je banka ochotná poskytnúť úver s takým nízkym úrokom, ktorý je nižší, než úrok, ktorý získate pri vklade rovnakého objemu peňazí do banky, alebo ktorý získate iným spôsobom zhodnocovania daných peňazí, tak vtedy ste si vyrobili svoj vlastný generátor peňazí. Rozdiel medzi úrokom, ktorý zaplatíte a úrokom, ktorý získavate, vám ostane a pravidelne vám bude plodiť peniaze.

Podstata generátora peňazí:

• V banke si požičiam 1 000 000 EUR za 2% úrok
• Do inej banky vložím požičaných 1 000 000 EUR na terminovaný vklad za 3% úrok
• Pôžičku splácam z výnosov a úrokový rozdiel 1% p.a. ostane pre mňa, čo je v tomto prípade mesačne cca. 833 EUR.

Aké jednoduché! Tak prečo nemá každý svoj vlastný generátor peňazí?

Pretože aby mi banka dala tak výhodný úver (2%) v takom objeme peňazí (1 mil. EUR), musím ju niečim motivovať. Najlepšou motiváciou je ručenie, čo pri danej sume predpokladá, že ste veľmi solventný klient. A v tom je celý háčik.

Skutočný generátor peňazí:

• Mám 1 000 000 EUR
• Kúpim si nehnuteľnosti v sume 1 000 000 EUR
• V banke si požičiam 1 000 000 EUR, budem ručiť kúpenými nehnuteľnosťami v sume 1 mil. EUR a preto získam výborný úrok na úver vo výške iba 2%
• Požičané peniaze v sume 1 000 000 EUR vložím do tej istej, alebo inej banky ako terminovaný vklad za 3% úrok
• Pôžičku splácam z výnosov a úrokový rozdiel 1% p.a. ostane pre mňa, čo je v tomto prípade mesačne cca. 833 EUR.

Ale počkať! Prečo by som niečo takéto robil? Veď môžem vložiť do banky ten 1 mil. EUR, ktorý som mal na začiatku a nechať si celý 3% úrok! Mesačne získam trojnásobok, čo je 2500 EUR a už nikdy nebudem musieť pracovať!

Nuž, na pochopenie zmyslu celej tejto rošády sa stačí pozrieť na to, čo mi nakoniec ostane pri rôznych variantách narábania s kapitálom:

1. Mám 1 000 000 EUR. Kúpim si za ne nehnuteľnosti, keďže niekde potrebujem bývať a aj chodiť na chatu. Nakoniec mám nehnuteľnosti, ale nemám peniaze a ani žiaden pravidelný príjem navyše (t.j. žiaden generátor).
2. Mám 1 000 000 EUR. Vložím ich do banky na 3% úrok. Nakoniec mám peniaze plus slušný pravidelný príjem navyše, avšak nemám nehnuteľnosti a teda nemám kde bývať a chodiť na chatu, a nemám vložené peniaze ani zabezpečené proti inflácii.
3. Mám 1 000 000 EUR. Vytvorím si skutočný generátor peňazí podľa postupu vyššie. Nakoniec mám nehnuteľnosti, peniaze a dokonca aj pravidelný príjem navyše. Peniaze sú navyše zabezpečené proti inflácii. Koľko mi inflácia ukrojí z úspor, toľko mi ukrojí aj z dlžoby.

Výsledok aplikácie generátora peňazí (bod 3) je teda taký, že mám nehnuteľnosti, pravidelný príjem navyše a inflácia ma nezaujíma. Banka, ktorá mi dala výhodný úver, nič neriskuje a teda má istý zisk, tým pádom je tiež spokojná.

Kto nakoniec platí moje výnosy generátora peňazí? Predsa klienti banky, ktorá mi poskytuje 3% úrok za vklad.

Nasledujúci článok (odhliadnuc od toho, že daný článok mi pripadá ako reklama na privátne bankovníctvo) je dôkazom, že generátor peňazí nie je iba bláznivá teória, ale bežná prax, ktorá je medzi bohatšími ľuďmi rozšírená:

• http://ekonomika.sme.sk/c/6469329/hypoteky-si-beru-od-bank-aj-slovenski-milionari.html

A teraz už chápete, prečo majú úvery aj ľudia, ktorí by ich hneď dokázali splatiť zo svojich úspor. Niekedy je naozaj výhodnejšie mať súčasne aj úspory, aj úver. Závisí to iba od vašej solventnosti.

Trvalý Euroval 22.06.2012. Nikdy nezabudneme.

Zrada na pokračovanie. Dnes 22.06.2012 bol schválený trvalý Euroval. Za trvalý Euroval hlasoval SMER, SDKÚ-DS, Most-HÍD a KDH s výnimkou troch poslancov.

 

Do eurovalu prispejeme v hotovosti 660 miliónov EUR. Okrem toho sme sa zaviazali v prípade potreby doplniť kapitál až do výšky 5,1 miliardy EUR. Pre tých, ktorí si nevedia predstaviť veľkosť tejto sumy, skúsim malý prepočet:

• 5,1 miliardy EUR, čiže 5100000000 EUR, predstavuje pri cene novostavby trojizbového bytu vo výške 100 000 EUR za byt spolu 51000 bytov, v ktorých by mohlo bývať v prípade štvorčlenných rodín spolu 204000 Slovákov.

Ako splatiť peniaze, ktoré neexistujú

Pred nejakým časom som sa venoval otázke splatenia úrokov v systéme frakčného bankovníctva, v ktorom sa vytvoria peniaze na požičanie, avšak už nie peniaze v sume úrokov. Predstavu toho, že úroky sú splácané prácou, si nedokáže tak jednoducho osvojiť každý, preto uvádzam krátku diskusiu, ktorú som v tejto súvislosti zachytil a ktorá celý problém splácania úroku vysvetľuje úplne jednoducho bez toho, aby bolo potrebné zmieniť fakt, že chýbajúce peniaze predstavujú dlh vo forme práce a preto budú dané úroky aj vo forme práce splatené:

• Banky majú problémy, nakoľko sa nesplácajú poskytnuté úvery (peniaze vytvorené zo vzduchu), milióny ľudí prídu o strechu nad hlavou, ale systém je nastavený tak, že všetky úvery sa nedajú splatiť. Tak potom príde štát či únia a zachraňuje banky znárodnením a sanovaním z požičaných peňazí, ktoré musia splácať aj ľudia, ktorí prišli o strechu nad hlavou. Choré, choré, choré. Tie dlhy zaplatíte tak či tak, protihodnota žiadna. Matematicky je súčasný systém nezmysel.

Reakcia:

• Prečo by sa nedali všetky úvery splatiť?

Reakcia:

• Lebo systém čiastočných rezerv v bankovníctve funguje ako funguje, ak by ste Vy ako firma takto účtovali, tak Vás zavrú ! ! !
  Prídem k Vám, požičiam Vám mnou vytlačených 1000 MSD (mojich súkromných dolárov) a poviem, že takto o rok chcem 1100 MSD. Odkiaľ vezmete zvyšných 100 MSD, ktoré tvoria úrok? Pripomínam, že tie peniaze emitujem iba ja, takže iba ja ich môžem vytvoriť. Tak buď vezmem niečo z Vášho majetku, alebo si znova požičiate, ale tak budete musieť vrátiť ešte viac. Ide o pyramídovú hru. A schválne, pozrite si cez google, aký je pomer fyzických papierových peňazí v obehu k elektronickým. V prvej polovici 20. stor. v Anglicku to bol pomer cca 1:5, dnes to je menej ako 1% a každým rokom sa to geometrickým radom posúva k promile a tak ďalej. A toto je možné riešiť opäť nejakou zmenou peňazí alebo infláciou, kde sa de facto vymenia peniaze za tie s väčšou nominálnou hodnotou.

Reakcia:

• V prípade záujmu si rád na túto tému - podľa Teba pyramídovej hry - podiskutujem. Pretože podľa mňa v prípade, že centrálna banka tlačí peniaze len v súlade s možnosťami danej ekonomiky, k pyramídovej hre nemusí dochádzať. Konkrétne v Tebou uvádzanom prípade, že odkiaľ zoberiem 100 MSD platí, že peniaze môžu v hospodárstve obiehať veľa krát.
  
  Povedzme, že centrálna banka požičia 1000 EUR komerčnej banke, za ktorých očakáva úrok napríklad 100 EUR, pričom úver bude postupne splácaný počas roka. Následne komerčná banka požičia daných 1000 EUR podnikateľom, od ktorých očakáva úrok 150 EUR. Podnikatelia si za úvery nakúpia stroje, zásoby, za ktoré zaplatia iným fyzickým / právnickým osobám 1000 EUR. Tieto iné fyzické / právnické osoby si zase nakúpia za daných 1000 EUR produkty od úverovaných podnikateľov, ktoré títo vyrobili. Rovnako si ale od podnikateľov budú nakupovať produkty aj zamestnanci komerčnej banky a centrálnej banky. Na konci transakcie tak budú mať podnikatelia 1150 EUR (1000 EUR od iných právnických / fyzických osôb, 100 EUR od zamestnancov centrálnej banky, 50 EUR od zamestnancov komerčnej banky). Z týchto 1150 EUR si povedzme 100 EUR nechajú podnikatelia ako zisk a z neho si medzi sebou nakúpia tovary v cene tohto zisku, takže po danej transakcii budú mať dokopy opäť 1150 EUR na vyplatenie peňazí komerčnej banke. Týchto 1150 EUR zaplatia za úrok komerčnej banke a tá 1100 EUR centrálnej banke. Predpokladom je, že dané procesy budú bežať paralelne, t.j. podnikatelia budú počas roka postupne splácať úver v splátkach a z nich budú zamestnanci komerčných a centrálnej banky nakupovať tovary od podnikateľov.
  
  Príklad je veľmi zjednodušenou ukážkou toho, že systém vôbec nemusí mať pyramídový charakter. Akurát pri zle zvolenej menovej politike môže táto generovať dočasné nerovnováhy typu inflácia, alebo nízky hospodársky rast, ktoré ustanú po tom, ako sa daná politika upraví a rovnako tak fiškálna politika.

Aký kapitál potrebujete, aby ste zarábali toľko, že už nebudete musieť pracovať?

Obrázok: fuu.sk

Kapitalizmus je od slova kapitál. Ak máte dostatok kapitálu a viete ho dobre spravovať, môžete nechať pracovať a zarábať kapitál za vás. Koľko kapitálu potrebujete, aby ste už vôbec nemuseli chodiť do práce?

Predpoklady:

1. Predpokladajme nízku mieru rizika pri investovaní
2. Predpokladajme úrok 1% p.a. nad infláciou (väčší úrok by popieral prvý predpoklad nízkej miery rizika)
3. Predpokladajme požadovaný výnos z investovaného kapitálu vo výške priemernej mzdy, aby ste mali aspoň priemerný životný štandard
4. Predpokladajme, že priemerná mzda rastie v rovnakej výške, ako je výška inflácie, t.j. reálna mzda je v čase konštantná
5. Predpokladajme ročné pripisovanie a zároveň ročné vyberanie výnosov z úrokov
6. Predpokladajme jednoduché úročenie (zjednodušený model), nakoľko môžeme stanoviť, že všetok ročný výnos použijete na spotrebu (nenecháte si nič na ďalšie investovanie - predpoklad 5) a teda každý rok budete mať na začiatku po zohľadnení inflácie (viď druhý predpoklad) vždy rovnakú sumu investovaného kapitálu
7. Predopkladajme daň z úrokov vo výške 19% (aktuálna sadzba)
8. Predpokladajme zanedbanie nezdaniteľného základu dane pri zdaňovaní výnosov z kapitálového majetku (zjednodušený model)

Poďme teda počítať.

Podľa štatistického úradu SR bola priemerná mzda za rok 2011 cca 770 EUR v hrubom, čo je podľa kalkulačky čistej mzdy k dnešnému dňu 597,97 EUR v čistom. Zaokrúhlime to na 600 EUR mesačne, ktoré potrebujete na priemerný životný štandard. 600 EUR mesačne je 7200 EUR ročne. Táto suma bude každým rokom vyššia vďaka inflácii - viď štvrtý predpoklad. Náš model rieši aj túto požiadavku zvyšujúcich sa výnosov vďaka tomu, že nominálna výška kapitálu bude každým rokom rásť vo výške inflácie - viď druhý predpoklad. Dôsledkom bude, že výnosy z kapitálu sa budú vďaka zvyšujúcemu sa nominálnemu kapitálu taktiež zvyšovať a budú teda držať krok s priemernou nominálnou mzdou a s infláciou. Reálne výnosy teda budú v každom čase korešpondovať s priemernou reálnou mzdou.

Aby ste po zdanení zarobili 7200 EUR ročne v cenovej hladine roku 2011, musíte mať výnosy vo výške 8888,89 EUR (viď predpoklady 7 a 8). Pri takýchto výnosoch zaplatíte 19% daň z príjmu z kapitálového majetku vo výške 1688,89 a ostane vám cieľových 7200 EUR ročne v čistom.

Zaokrúhlime sumu 8888,89 EUR na 8889 EUR. Aby ste dosiahli takéto ročné výnosy pred zdanením pri úročení 1% p.a. nad infláciou (predpoklad 2), potrebujete, aby 1% = 8889 EUR. Jednoduchým výpočtom zistíme, že 100% = 888 900 EUR.

Objem kapitálu určeného na investovanie, potrebného na život financovaný výlučne z nízkorizikových výnosov z kapitálu, je 888 900 EUR (v cenovej hladine roku 2011).

Pokiaľ budete mať kapitál v hodnote 888 900 EUR, tak jedinou vašou "prácou" bude rozumné občasné spravovanie tohto kapitálu tak, aby ste minimalizovali riziko jeho straty pri cieľovom zárobku 1% p.a. nad infláciou (predpoklady 1 a 2). Pri uvedenej sume sa o vás už začnú zaujímať aj privátni bankéri a finanční poradcovia, ktorí vám vedia zadarmo a relatívne rozumne radiť, ako s kapitálom nakladať.

Uvedený príklad je samozrejme veľmi zjednodušený a výlučne hypotetický, nakoľko do hry vstupuje veľa faktorov. Navyše, šikovný človek dokáže zarábať cieľovú sumu výnosov aj s oveľa menším kapitálom pri zachovaní primeraného rizika.

Preteky v zadlžovaní sa

Narazil som na krátky úryvok z knihy Tragédia Eura (Philipp Bagus: The Tragedy of the Euro). V nasledujúcich riadkoch uvádzam najzaujímavejšiu časť z úryvku. Odporúčam prečítať si aj zvyšok ukážky.

"V eurozóne môže viacero nezávislých vlád využiť jeden spoločný systém centrálneho bankovníctva na financovanie svojich deficitov a vďaka tomu náklady týchto deficitov môžu byť čiastočne externalizované prenesením vyšších cien na cudzincov. Zoberte si nasledujúci príklad: Grécka vláda minie viac, ako vyberie na daniach. Aby pokryla tento rozdiel, vytlačí dlhopisy. Bankový systém tieto dlhopisy nakúpi, pretože ich môže použiť ako zábezpeku u Európskej centrálnej banky.

Keď banky použijú grécke dlhopisy ako kolaterál u ECB, dostanú za ne od centrálnej banky nové peniaze. Tieto môžu následne použiť na expanziu úverov. Zásoba peňazí narastá a s ňou aj ceny. Deficit je tak nepriamo financovaný všetkými, ktorí Euro používajú.

Ceny teda rastú nielen v Grécku, ale v celej eurozóne. Týmto spôsobom sú deficity externalizované na cudzincov. Samozrejme, nielen grécka, ale akákoľvek vláda v eurozóne môže takto hádzať deficity na ostatných, čím vzniká na hlavu postavená motivácia. Ak máte vyššie deficity ako ostatné krajiny eurozóny, môžete vaše náklady vašich deficitov na nich preniesť. Čím väčší rozdiel medzi vašimi deficitmi a ostatnými, tým lepšie."

Ako pracovať s väčším množstvom peňazí, než bolo vo finančnom systéme pôvodne vytvorených?

Obrázok: pravda.sk
Autor: Shutterstock

V jednom z minulých blogpostov som sa venoval otázke tvorby peňazí zo vzduchu. S touto problematikou súvisí aj otázka úrokov. Častým argumentom odporcov súčasného finančného systému je námietka, že nie je možné požadovať od účastníkov finančného systému napr. o 5% viac peňazí, než koľko bolo v systéme vytvorených. Na splatenie úrokov si teda treba opäť požičať (ak sa na to pozeráme z hľadiska systému ako celku), čím sa rozprúdi kolobeh splácania pôžičiek novými pôžičkami, zakaždým vo väčšom objeme až do úplneho krachu systému. Výhercom v tejto hre majú byť banky, ktoré pôžičky poskytujú.

Nedávno som sa však dostal k zaujímavému názoru, ktorý bol vďaka svojej jednoduchosti pre mňa veľmi inšpirujúci. Po drobných úpravách je situácia nasledovná:

• Predpokladajme, že poskytujem platidlo pre výmenu tovarov a služieb za iba 5% úrok. Ak vytlačím platidlo v hodnote 1000 šušňov, naspäť chcem 1050 šušňov. Odkiaľ sa vezme tých zvyšných 50?
• Takže takto: Ja vám poskytnem pôžičku v mojej mene "šušne" povedzme 1000 na 5% úrok p.a. Berme modelový príklad, že už nikto iný takú menu nepoužíva. Po roku mi vrátite 1000 šušňov + mali by ste mi vrátiť 50 šušňov ako úrok. Keďže však žiadne ďalšie šušne nemáte, tak sa s vami dohodnem, že mi okopete záhradku a vystavíte mi na to faktúru 50 šušňov. Ja vám zaplatím 50 šušňov, vy mi ich vrátite ako úrok a po takomto započítaní vzájomných pohľadávok sme si kvit. Tento uzavretý systém meny nezlyhal a pekne fungoval.

Ako vidno, je možné operovať s väčším množstvom peňazí, než bolo v systéme vytvorených. Aj keď je pravda, že záleží na uhle pohľadu, keďže čisto technicky vzaté bolo v každom okamihu v systéme konštantné množstvo šušňov. Vystavenú faktúru však môžeme tiež považovať za platidlo, nakoľko reprezentuje určitú hodnotu a dokonca je možné ju používať ako výmenný prostriedok, na čo sa špecializujú firmy odkupujúce pohľadávky. Vďaka vytvoreniu faktúry (reprezentujúcej dlh) došlo k navýšeniu množstva peňazí v systéme (nie však množstva šušňov), čo umožnilo vyriešiť problém splatenia úroku pri neexistencii dostatočného množstva šušňov.

Škodlivosť štátnych dotácií poskytnutých investorom

Obrázok: http://www.cas.sk/

Dotácie poskytované štátom pre veľkých investorov, predovšetkým pre veľkých zahraničných investorov, sa stali bežnou súčasťou života na Slovensku. Ostatné firmy, ktoré dotácie nedostanú, sa automaticky dostávajú do konkurenčnej nevýhody, čo je málo spomínaná, avšak veľmi podstatná odvrátená strana dotačnej politiky. Nehovoriac o tom, že firma, ktorá dotáciu dostane, sa u nás väčšinou "ohreje" iba krátko a po uplynutí dotačného obdobia sa presunie tam, kde jej dajú ďalšie dotácie.

Krátkozrakosť dotácií sa mi opäť potvrdila po prečítaní veľmi inšpirujúceho článku o požiadavke firmy Universal Media Corporation (UMC). Pokiaľ štát neposkytne firme UMC rovnaké dotácie, aké poskytol jej konkurentom, UMC je pripravená odísť zo Slovenska.

Povedzme si na rovinu, že štátne dotácie ekonomike viac škodia, ako pomáhajú. Presne podľa hesla "cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami" možno vidieť, že dotácie z krátkodobého hľadiska ekonomike pomôžu, avšak z dlhodobého hľadiska sa ukazujú ako škodiaci, brzdiaci a zaťažujúci element trhu.

V nasledujúcich bodoch sa pokúsim zhrnúť dôsledky dotačnej politiky:

• Štát sa sám stavia do nevýhodnej, poddajnej pozície.
• Nízka stabilita investora - investor sa správa ako kobylka, t.j. po uplynutí stanovenej doby a vyžratí všetkého, čo sa vyžrať dalo, sa opäť presunie ďalej.
• Destabilizácia trhu - poskytnutie konkurenčnej výhody jednotlivým firmám za peniaze (t.j. z daní) ostatných firiem. Firmy bez dotácií si tým pádom platia vlastných konkurentov.
• V drvivej väčšine boli dotované firmy typu "montážna hala". Biotechnológie, nanotechnológie, vývoj (napr. elektroniky) a výskum si západ nechá pre seba, aby mal z čoho žiť. Stali sme sa Čínou Európy.
• Podľa častého tvrdenia na internetových diskusiách prišlo Slovensko o 47 mld. EUR priamo na investičných stimuloch od prvého roku ich poskytovania. Bohužiaľ, tento údaj sa mi nepodarilo overiť. Predpokladám, že išlo o poskytnutie daňových úľav v kombinácii s nenávratnými pôžičkami. Vďaka týmto investíciám Slovensko aj niečo zarobilo, možno aj viac ako sme investorom poskytli, nakoľko daňové úľavy predstavujú peniaze, ktoré sme v danom čase nemali a v neskoršom čase sme ich mať mohli, ale aj nemuseli. Do úvahy však treba zahrnúť aj škody spôsobené deformáciou a rozbíjaním trhu, ako som písal vyššie. Vo výsledku je potom veľmi reálne, že z dlhodobého hľadiska budeme vďaka stimulom ekonomicky v mínuse.
• Iba málokedy sa urobil audit, či boli u všetkých dotovaných firiem naplnené dohadované počty zamestnancov a iné podmienky poskytnutia stimulov.
• Ak sa audit plnenia podmienok aj spravil, narazilo sa na nízku vymožiťeľnosť požiadaviek na plnenie dohody, nakoľko štát je v nevýhodnej pozícii a investor môže kedykoľvek odísť, ak by mu niekto kládol nepríjemné otázky alebo požiadavky.

Reakcia firmy UMC je logická. UMC je dosť veľká a zároveň dosť mobilná na to, aby mohla štát vydierať rovnako, ako to robia jej konkurenti. Bolo by hlúpe, keby to UMC nechalo iba tak a nečinne sa prizeralo, ako štát vykrmuje jej konkurenciu a im nedá nič. V obchode je to bežná vec - ak dodávateľ začne kaziť trh tým, že podporuje viac môjho konkurenta (napr. vyšším rabatom), existuje iba jediná možnosť, ako sa zachovať: najprv dodávateľa upozorním, že toto sa nerobí, a keď sa nič nezmení, je na čase zmeniť dodávateľa. Vo svete štátnych dotácií to pre UMC znamená zmenu štátu, v ktorom bude pôsobiť. V praxi je to trochu komplikovanejšie, keďže takéto niečo si môže dovoliť iba firma, ktorá má nízku previazanosť s miestom pôsobenia (v analógii obchodného sveta to znamená nízku previazanosť s dodávateľom). Princíp je však pri štátnych dotáciách, aj v obchode, rovnaký. Byť ticho a nečinne sa prizerať znamená ohrozenie existencie firmy.

Hádam nemusím pripomínať, že rovnako nezmyselné a škodlivé sú dotácie EÚ. Akékoľvek. Deformujú trh, diskriminujú väčšinu. Znevýhodňujú nielen firmy, ale aj celé štáty v EÚ navzájom.

Systematická podpora malého a stredného podnikania sa na Slovensku nikdy neudiala, napriek opakovaným tvrdeniam politikov, že budú tento segment trhu podporovať.  Dotácie veľkým investorom sú s takýmito tvrdeniami v protiklade. Hlúpe jednorazové drobné príspevky na založenie živnosti a podobné záležitosti nepovažujem za systematickú podporu. Keď je možné odpustiť dane na dlhé obdobie veľkým hráčom (nehovoriac o nenávratných pôžičkách), potom musí byť možné odpustiť dane aj všetkým ostatným - najmä tým menším, ktorí tvoria jadro ekonomiky, nakoľko majú väzby na región, v ktorom pôsobia.

Existuje teoretická možnosť založiť združenie malých firiem schopných rýchlo sa presunúť za hranice s cieľom žiadať dotácie vydieraním podľa vzoru veľkých hráčov. Toto však v slovenských podmienkach považujem skôr za utópiu.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že nie som proti zahraničným investorom. Podľa mňa ich potrebujeme. Som iba proti ich lákaniu cez nesystémové a nespravodlivé dotácie. Lákať investorov by sme mali predovšetkým transparentnými pravidlami, fungujúcim rýchlym súdnictvom, vymožiteľnosťou práva, nízkymi daňami a odvodmi (rovnako pre každého, pre malú aj veľkú firmu, t.j. bez nutnosti vylobovať si nízke dane a odvody individuálnym rokovaním so štátom), vybudovanou infraštruktúrou a kvalitnou pracovnou silou, ktorá sa nemusí pýšiť tým, že je lacná, ale namiesto toho sa bude pýšiť tým, že je vzdelaná vďaka kvalitnému systému školstva. Pre politikov je však vždy jednoduchšie namiesto riešenia týchto skutočných problémov lákať investorov ich podplácaním cez investičné stimuly vo forme dotácií alebo úľav.

Myšlienka dňa

V súvislosti s aktuálnym finančným systémom:

Princíp je jednoduchý a každý kto hral monopoly to pozná. Od momentu, keď jeden hráč získa väčšinu, je GAME OVER.

Možné príčiny úspechu kapitalizmu

Obrázok: tapetky.sk

Príspevok z diskusie SME:

Po tom, čo sa teraz deje, som sa utvrdil v tom, že ak by Gorbačov nepredal východný blok, tak by táto tzv. kríza postihla západ už oveľa skôr. Dokázali prežiť cca 20 rokov len preto, lebo sa im otvorili nové trhy. Teraz už nemajú kam expandovať, Rusi a Čína ich vykopli, tak sa to celé zrúti, pretože všetko sa robilo na dlh len aby ukázali, akí sú efektívni a ako predbiehajú východný blok.

Reakcia:

Takto. Východný blok predbehli technologicky vďaka II svetovej vojne, pretože do Ameriky utiekli tisíce vedcov, a Amerika poskytla technológie západnej Európe. Bohatstvom ho predbehli vďaka koloniálnej politike. Každý jeden štát západnej Európy má zopár štátov v krajinách tretieho sveta, odkiaľ má prakticky zadarmo suroviny a lacnú pracovnú silu. A ľudia v západnej Európe majú vysoké mzdy vďaka tomu, že potrebovali súperiť s východným blokom. Preto tie socialistické móresy ako odbory, vysoké dôchodky a tak. Lenže čo raz už dali ľuďom, im len tak ľahko nevezmú späť. Musí byť na to nejaký sofistikovaný dôvod. Niečo ako celosvetová recesia, ktorá vznikla vo svete z ničoho nič ako rakovina a treba proti nej bojovať.
Kapitalizmus môže dobre fungovať len pri neobmedzených prírodných zdrojoch. Fungoval dobre v Amerike, keď vyvraždili pôvodné obyvateľsto a zadarmo rozdávali pôdu, ktorá im nepatrila. Keby si mali Američania túto pôdu kúpiť, za nerastné zdroje zaplatiť, tak by sa žiaden kapitalistický zázrak nekonal. Druhý spôsob fungovania kapitalizmu je vo vyciciavaní chudobnejších štátov - buď bývalých kolónií, alebo nových (napr. Slovensko, Česko, Poľsko atď.). Najviac ma rozčulujú Slováci, čo tvrdia, že tvrdou prácou západ dobehneme. Ja som tam bol dosť dlho. V živote som nevidel Nemca, alebo Holanďana pracovať viac, ako Slováka. Oni žijú z našej práce. Za lacný peniaz si nás kúpili. Viete za aký? Za ten, čo ho dokáže (dokázala) ich centrálna banka vytlačiť v neobmedzenom množstve a nie je krytý ničím.

Myšlienka dňa

Reakcia diskutéra na tému Mikloš pripustil navýšenie budúcoročného deficitu:

• "chcel by som vidieť Mikloša keby jeho žena systematicky viac minula ako zarobila a navyše by mu oznámila, že budúci rok minie ešte viac :-))"

Nikdy nezabudneme. Euroval 13.10.2011.

Obrázok: ondrias.sk

Navýšenie eurovalu bolo schválené. Zoznam tých, ktorí za euroval hlasovali, je tu:

Tváre 114-tich poslancov, ktorí zahlasovali za euroval.

Prispievateľ "pyramidasovayou" to na diskusii SME vystihol najlepšie:

Nikdy nezabudneme na vlastizradu spáchanú na slovenských daňovníkoch dňa 13.10.2011. Bol to jedovatý nôž zapichnutý do srdca slušných občanov tohoto štátu, bola znásilnená ústava, sloboda, verejná mienka. Spáchali genocídu, popreli občiansku spoločnosť, zničili slobodu a uvrhli občanov do dlhového otroctva. Tieto mená hlasov za euroval budú vtesané do histórie ako memento pre politikov, ktorí zničia život našich generácií, budú symbolom zapredancov, ktorí predali svoj štát za tučný bakšiš od bankstrov, sú symbolom bezcharakternosti, úbohosti, zvrátenosti našich politikov, symbolom toho, ako hlboko si náš názor nevážia a ako nami opovrhujú. Každý obyvateľ SR je oddnes "dlžný" EÚ ďalších 1426€ a to sa uvažuje o opakovaní eurovalu. To, čo sa dialo v parlamente v ten deň bol hon na čarodejnice a inkvizícia strany, ktorá sa postavila na odpor voči tej neslobode a diktátu, ktorý sa na nás valí z Bruselu od nevolených bruselských úradníkov. To, čo schválili poslanci Smeru, SDKÚ-DS, Mostu a KDH, bola bezpodmienečná kapitulácia, kapitulácia, ktorá sa propagandisticky vydáva za úspech, pričom je to obyčajná ohavnosť.
13.10.2011 bola schválením eurovalu pošliapaná sloboda tohto národa. Zobrali nám slobodu a nastolili totalitu. Nepodrobili nás tankami - to nepotrebujú, pretože máme úplatných politikov, podrobili nás dlhom. Slováci, stali sa z nás dlhoví otroci vydaní napospas bankárom. Na Slovensku sa udiala druhá normalizácia. Tentokrát to nie je voči Moskve, ale voči Bruselu. Fico je druhým Gustávom Husákom. To, čo demonštrovali SDKÚ-DS + KDH + Most-Híd v parlamente pri druhom kole schvaľovania navýšenia eurovalu, mi silno pripomínalo rokovanie Brežneva so Svobodom, Dubčekom a spol. v Moskve, keď podpísali protokol, v ktorom sa okupácia v roku 1968 zmenila na internacionálnu pomoc. Totalitu Moskvy nám dnes nahradila arogancia Bruselu.
Ďakujem Vám pán Sulík za 44 hodín slobody. Sme Vašimi dlžníkmi, len si teraz musíte dávať na seba lepší pozor.

44 hodín slobody bolo víťazstvo zdravého rozumu. Krátko, ale predsa.

Nikdy nezabudneme.

Víťazstvo zdravého rozumu

Včera padla vláda.

Napriek tvrdeniam všetkých skeptikov dodržala SaS svoje slovo a nepodporila rozšírenie Eurovalu. Zaujímavé na včerajšom hlasovaní bolo najmä hlasovanie poslancov za SDKÚ-DS. Všetci hlasovali za Euroval. Tým sa otočili chrbtom k svojím voličom, ktorým tvrdili, že sú proti ďalšej pôžičke Grécku. Každému je jasné, že by prostriedky z navýšeného Eurovalu smerovali najprv do Grécka, až potom do ďalších krajín Eurozóny.

Odporúčam pozrieť si TENTO PREDVOLEBNÝ DOKUMENT. Viacerým ľuďom to môže otvoriť oči.

Svoj názor na Euroval som už vyjadril v predchádzajúcom blogu. Obávam sa, že navýšenie Eurovalu prejde v druhom hlasovaní, kedy bude SaS opäť proti, avšak Smer už zahlasuje za schválenie. Napriek tomu som rád, že zdravý rozum nie je nadobro pochovaný a že sa našiel niekto, kto svoje slovo dodržiava.

Euroval, Euroval 2, Euroval 3

Obrázok: spravy.pravda.sk

Je iba málo vecí, ktoré ma dokážu naozaj rozčúliť. Jedna z nich je rozdávanie mojich peňazí nezodpovedným ľuďom. V normálnom svete si každý človek uvedomuje, že keď si vezme úver, tak raz určite príde čas splácania. Lenže my nežijeme v normálnom svete. Žijeme vo svete, kde je najlepšou stratégiou požičiať si čo najviac peňazí, rozdať ich vlastnému obyvateľstvu a následne odmietnuť splácať.

Bohužiaľ, realita je taká, aká je. Do hry sa zamontovala Európska únia s tvrdením, že problémy so splácaním pôžičiek sa vyriešia ďalšími pôžičkami. S tým ide ruka v ruke aj tlak na všetky štáty eurozóny, aby schválili Euroval, Euroval 2, atď. Hlavným argumentom je, že keď to schvália ostatné krajiny, tak musíme aj my. Lenže, my nič nemusíme! Nie sme otrokom Nemecka a Francúzska. Sme svojprávny rovnocenný člen elitného klubu a ostatní sú povinní rešpektovať naše rozhodnutia. Našou úlohou je zastupovať naše záujmy a nie záujmy Nemecka, Francúzka a ostatných krajín, ktoré sa cez Eurovaly snažia zachrániť svoje vlastné banky z cudzích (t.j. mojich) peňazí. My sme si svoje banky už ozdravovali a stálo nás to vtedajších 100 miliárd korún. Nikto nám s tým vtedy nepomohol. NIKTO! Odmietam preto z mojich peňazí zachraňovať Francúzske a Nemecké banky pod zámienkou záchrany Grécka a iných štátov. Rovnako odmietam argumentáciu, že niečo musíme schváliť. Nech si to vydieranie s narušením vzťahov so zvyškom Európy nechajú pre niekoho mentálne menej zdatného. To, čo najviac narušuje vzťahy v Európe, je klamanie a nedodržiavanie existujúcich pravidiel. Vzťahy narušujú aj žiadosti o pomoc oveľa bohatším štátom, ktoré sa navyše do nepríjemnej situácie dostali vlastnou vinou. Nestala sa žiadna prírodná katastrofa, preto pojem "solidarita" nie je na mieste.

Čo katastrofické sa stane, keď sa Euroval neschváli, ma nezaujíma. Aby došlo k náprave, musí najskôr prísť k bolestivému pádu. Len tak sa Európa naučí ctiť poctivosť, slušnosť a zodpovednosť. Len tak sa Európa naučí rešpektovať svoje vlastné pravidlá.

František Ksenzsigh vo svojom blogu "Socialistickej Európskej 17 nepomôže ani 2 biliónový Euroval" veľmi pekne vystihol smutnú pravdu o socializme v Európe. Raz však príde čas, keď si ľudia uvedomia, že takto to ďalej nejde.

Myšlienka dňa

Niekde dlh musí byť, inak by neboli peniaze. Centrálna banka peniaze nedarováva, ale požičiava. Ak nemá dlh štát, tak ho majú domácnosti, firmy, obce. Ak znižujú zadlženosť domácnosti ako v Japonsku, tak rastie dlh štátu. Dá sa to urobiť aj tak, že dlh nemá v danej ekonomike ani vláda, ani domácnosti. To je prípad, keď by ten štát získaval peniaze zo zahraničia - vysoké obchodné prebytky, turistika, alebo značná časť obyvateľstva robí v zahraničí ako gastarbeiteri, alebo zahraničné subjekty masívne investujú a pod. To potom ale musí vznikať dlh niekde v tom zahraničí. To je prípad USA, kde vznikal dlh všade a peniaze ako svetové platidlo odchádzali za hranice.

http://www.sme.sk/diskusie/dpl/17185122/Australia-zije-s-minidlhom.html

Poviedka o mladom nadržanom proletárovi

Obrázok: stockphotos.sk

Poviedka z diskusie na SME:

Slušný 25-ročný zamestnaný proletár zo stredne veľkej slovenskej obce s lokálne priemernou mzdou šiel na diskotéku do vedľajšej obce, kde si našiel krásnu babu a za budovou diskotéky jej v ten istý večer spravil dieťa. Majú sa radi, tak sa zoberú a chcú bývať vo vlastnom. Tak si našli pekný nový domček za 100-tisíc EUR (83 300€ bez dph, DPH je 16 700€).

Chlapec chytil pero a papier a počíta ...

Domček 100-tisic - banka mu dá celú sumu za neuveriteľne nízky úrok 3,75% p.a. Splácať bude 40 rokov 406 EUR (celú jeho netto mzdu) mesačne a dokonca mu odpustia aj iné poplatky. Za 40 rokov pošle banke 195-tisic EUR (banka má z toho ryžu 95 000€).

Počíta ďalej.
Na to, aby mal netto 406€, musí mať supehrubú mzdu na úrovni dnešných 676€ a tú si musí udržať celých 40 rokov. Je jedno či ide o dane, zdravotné, sociálne, starobné - proste je to zákonné výpalné mesačne 270€. Za 40 rokov takto pošle štátu 130 000€.

V závere rozmýšľa, či má poslať babu na potrat a ísť sa obesiť. Na to, aby získal majetok v hodnote 83300€, musí za 40 rokov odovzdať štátu 146 700€ a banke 95 000€. Spolu teda musí odovzdať 241 700€.

Nadobudnutý majetok predstavuje 25,6% z jeho superhrubej mzdy 325 000€ za 40 rokov. Štát zobral 45,1% z jeho superhrubej mzdy a banka zobrala 29,2% z jeho superhrubej mzdy v priebehu 40 rokov.

Keď so svojimi vnukmi vo veku 65 rokov dostane svoj čistý list vlastnícta k domu, v ktorom 40 rokov žil a ktorý 40 rokov zveľaďoval (ktovie za aké peniaze, keďže z celej mzdy platil hypotéku), bude veľmi šťastný, pretože mu už zostáva len 5 rokov práce na to, aby od štátu dostal výmer na minimálny dôchodok.

Celé je to samozrejme fikcia, pretože chlapec by na začiatku zrejme skapal od hladu (pokiaľ nemá rodinu, ktorá mu to pomôže ťahať). Je tam veľa premenných - výška mzdy a benefitov, prehodnotenie hypoúveru, nepočíta sa s infláciou, ktorú by mal dorovnať plat, atď. Ale takto to asi vychádza.

Máš dve kravy

Obrázok: omalovankykvytisknuti.info

Pred viacerými rokmi som na webe našiel zaujímavú úvahu o odlišnostiach medzi národmi, náboženstvami a ekonomicko-politickými systémami. Odlišnosti boli šikovne vyjadrené prostredníctvom dilemy, ako hospodáriť s dvoma kravami.

Dnes mi na mail prišla upgradovaná verzia tejto úvahy, zohľadňujúca aj dianie v súčasnosti.

Pohľady na hospodárenie v rôznych politických, náboženských a národných zoskupeniach:

• KRESŤANSTVO - Máš dve kravy. Jednu dáš susedovi.
• ISLAM - Máš dve kravy. Jednu si necháš, druhú vymeníš za manželku
• SOCIALIZMUS - Máš dve kravy. Štát ti obe vezme a dá ti trochu mlieka.
• KOMUNIZMUS - Máš dve kravy. Štát ti obe vezme a zavrie ťa.
• NACIZMUS - Máš dve kravy. Štát ti obe vezme a zastrelí ťa.
• EURÓPSKA ÚNIA - Máš dve kravy. Štát ti obe vezme, jednu zastrelí, druhú podojí a mlieko vyleje do rieky.
• TRADIČNÝ KAPITALIZMUS - Máš dve kravy. Jednu predáš a kúpiš si býka. Stádo sa zväčšuje a hospodárstvo rastie. Nakoniec všetko predáš a ideš do dôchodku.
• SLOVENSKÝ KAPITALIZMUS - Na dve kravy si vezmeš pôžičku od banky vo výške 1,6 milióna EUR a odsťahuješ sa na Bahamy. Banka následne zistí, že to neboli kravy zo zlata, ako bolo súdnym znalcom doložené, ale dve vychrdlé kozy. Rozdiel zaplatia daňoví poplatníci a súdny znalec bez újmy pokračuje vo svojej činnosti.
• AMERICKÁ AKCIOVKA - Máš dve kravy. Predáš jednu a nútiš druhú, aby dávala mlieko za štyri. Neskôr najmeš konzultanta, aby zistil, prečo to krava nevydržala a musela byť utratená.
• FRANCÚZSKA AKCIOVKA - Máš dve kravy. Začneš stávkovať, pretože chceš tri.
• JAPONSKÁ AKCIOVKA - Máš dve kravy. Navrhneš ich tak, aby boli desať krát menšie a dávali dvadsať krát toľko mlieka.
• ČÍNSKA AKCIOVKA - Máš dve kravy. K tomu 300 ľudí, ktorí ju doja. Vykazuješ plnú zamestnanosť, vysokú produktivitu teliat (aj keď býka nemáš), a zatkneš novinára, ktorý tieto údaje zverejňoval.
• BRITSKÁ AKCIOVKA - Máš dve kravy. Obe sú šialené.
• TALIANSKA AKCIOVKA - Máš dve kravy. Nevieš ale, kde sú, a tak ideš na obed.
• RUSKÁ AKCIOVKA - Máš dve kravy. Spočítaš ich ešte raz a zistíš, že ich máš päť. Spočítaš ich ešte raz a zistíš, že ich máš 42. Prestaneš počítať a otvoríš ďalšiu fľašu vodky.
• GRÉCKA AKCIOVKA - Máš dve kravy. Obe zješ a požiadaš EÚ o dve nové.

Na webe sa nachádzajú rôzne verzie tejto úvahy, pričom sú priebežne doplňované a rozširované. Linky uvádzať nebudem, pretože je toho naozaj veľa, stačí trochu googliť.

Ako vznikajú peniaze zo vzduchu



Obrázok: peniaze.pravda.sk

Čo sú to peniaze a ako vznikajú, je otázka, nad ktorou sa len málokto zamyslí. Preto len málo ľudí vie o nasledovných faktoch:

• Peniaze sú dlh a dlh sú peniaze
• Peniaze vznikajú "zo vzduchu" vďaka frakčnému bankovníctvu

Už dlhší čas som koketoval s myšlienkou investovať čas a energiu do detailného vysvetlenia celého princípu vzniku peňazí a do odhalenia ich podstaty. Ide o verejne prístupné informácie, ktoré sa však na školách neučia (ani na vysokých ekonomických školách) a ktoré nenájdete ani v médiách.

Vďaka Bohu som dnes našiel blog, ktorý všetky tieto aspekty vysvetľuje. Načo teda nosiť drevo do lesa, keď stačí uviesť odkaz na blog:

Blog Jaroslava Repčana objasňujúci základy peňazí nájdete TU.

Čo sa stane, keď vložíte 100 EUR do banky? Prečítajte si uvedený blog - čaká vás prekvapenie.

Doplnenie 03.10.2012:
Veľmi dobrý článok, ktorý pojednáva o vzniku peňazí, kvantitatívnom uvoľňovaní, agregátoch M0, M1, M2, M3 a s tým spojenou peňažnou zásobou, je na stránke ako-investovat.sk.

Vzťah komunizmu a kapitalizmu

Komunizmus je dlhá a bolestivá cesta od kapitalizmu ku kapitalizmu.

Poznámka: Uvedený výrok nie je z mojej hlavy, je však podľa mňa na 100% pravdivý.