Ako si vyrobiť generátor peňazí

Obrázok: vlastnyhosting.sk

Peniaze plodia peniaze. Pod touto starou múdrosťou sa skrýva niečo záhadné, čo bežný človek vraj len tak ľahko nepochopí. A pritom je to úplne jednoduché. Ak máte dostatok kapitálu, dokážete si vyrobiť svoj vlastný "generátor peňazí".

Čo sa pod záhadným pojmom "generátor peňazí" skrýva? Jednoduchá matematika - ak ste natoľko solventný, že vám je banka ochotná poskytnúť úver s takým nízkym úrokom, ktorý je nižší, než úrok, ktorý získate pri vklade rovnakého objemu peňazí do banky, alebo ktorý získate iným spôsobom zhodnocovania daných peňazí, tak vtedy ste si vyrobili svoj vlastný generátor peňazí. Rozdiel medzi úrokom, ktorý zaplatíte a úrokom, ktorý získavate, vám ostane a pravidelne vám bude plodiť peniaze.

Podstata generátora peňazí:

• V banke si požičiam 1 000 000 EUR za 2% úrok
• Do inej banky vložím požičaných 1 000 000 EUR na terminovaný vklad za 3% úrok
• Pôžičku splácam z výnosov a úrokový rozdiel 1% p.a. ostane pre mňa, čo je v tomto prípade mesačne cca. 833 EUR.

Aké jednoduché! Tak prečo nemá každý svoj vlastný generátor peňazí?

Pretože aby mi banka dala tak výhodný úver (2%) v takom objeme peňazí (1 mil. EUR), musím ju niečim motivovať. Najlepšou motiváciou je ručenie, čo pri danej sume predpokladá, že ste veľmi solventný klient. A v tom je celý háčik.

Skutočný generátor peňazí:

• Mám 1 000 000 EUR
• Kúpim si nehnuteľnosti v sume 1 000 000 EUR
• V banke si požičiam 1 000 000 EUR, budem ručiť kúpenými nehnuteľnosťami v sume 1 mil. EUR a preto získam výborný úrok na úver vo výške iba 2%
• Požičané peniaze v sume 1 000 000 EUR vložím do tej istej, alebo inej banky ako terminovaný vklad za 3% úrok
• Pôžičku splácam z výnosov a úrokový rozdiel 1% p.a. ostane pre mňa, čo je v tomto prípade mesačne cca. 833 EUR.

Ale počkať! Prečo by som niečo takéto robil? Veď môžem vložiť do banky ten 1 mil. EUR, ktorý som mal na začiatku a nechať si celý 3% úrok! Mesačne získam trojnásobok, čo je 2500 EUR a už nikdy nebudem musieť pracovať!

Nuž, na pochopenie zmyslu celej tejto rošády sa stačí pozrieť na to, čo mi nakoniec ostane pri rôznych variantách narábania s kapitálom:

1. Mám 1 000 000 EUR. Kúpim si za ne nehnuteľnosti, keďže niekde potrebujem bývať a aj chodiť na chatu. Nakoniec mám nehnuteľnosti, ale nemám peniaze a ani žiaden pravidelný príjem navyše (t.j. žiaden generátor).
2. Mám 1 000 000 EUR. Vložím ich do banky na 3% úrok. Nakoniec mám peniaze plus slušný pravidelný príjem navyše, avšak nemám nehnuteľnosti a teda nemám kde bývať a chodiť na chatu, a nemám vložené peniaze ani zabezpečené proti inflácii.
3. Mám 1 000 000 EUR. Vytvorím si skutočný generátor peňazí podľa postupu vyššie. Nakoniec mám nehnuteľnosti, peniaze a dokonca aj pravidelný príjem navyše. Peniaze sú navyše zabezpečené proti inflácii. Koľko mi inflácia ukrojí z úspor, toľko mi ukrojí aj z dlžoby.

Výsledok aplikácie generátora peňazí (bod 3) je teda taký, že mám nehnuteľnosti, pravidelný príjem navyše a inflácia ma nezaujíma. Banka, ktorá mi dala výhodný úver, nič neriskuje a teda má istý zisk, tým pádom je tiež spokojná.

Kto nakoniec platí moje výnosy generátora peňazí? Predsa klienti banky, ktorá mi poskytuje 3% úrok za vklad.

Nasledujúci článok (odhliadnuc od toho, že daný článok mi pripadá ako reklama na privátne bankovníctvo) je dôkazom, že generátor peňazí nie je iba bláznivá teória, ale bežná prax, ktorá je medzi bohatšími ľuďmi rozšírená:

• http://ekonomika.sme.sk/c/6469329/hypoteky-si-beru-od-bank-aj-slovenski-milionari.html

A teraz už chápete, prečo majú úvery aj ľudia, ktorí by ich hneď dokázali splatiť zo svojich úspor. Niekedy je naozaj výhodnejšie mať súčasne aj úspory, aj úver. Závisí to iba od vašej solventnosti.

Možné vysvetlenie, prečo sme doteraz nepozorovali inteligentný mimozemský život

Obrázok: http://www.vcreporter.com/

Nech X je pravdepodobnosť výskytu inteligentného života na planéte. S určitosťou vieme povedať, že X je väčšie ako nula - dôkazom je naša existencia. X je teda väčšie ako nula a menšie ako 1 (čislo 1 predstavuje 100% pravdepodobnosť, čiže inteligentný život na každej planéte).

Ak vynásobíme pravdepodobnosť X počtom planét vo vesmíre, zistíme počet inteligentných civilizácií vo vesmíre. Táto hodnota môže byť rovná alebo väčšia 1. Pokiaľ je rovná 1, tak sme vo vesmíre sami, keďže práve ľudia sú tou jednou "inteligentnou" civilizáciou. Pokiaľ je výsledná hodnota väčšia ako 1, potom nie sme vo vesmíre sami.

A tým sa dostávam k pointe celého tohto nezmyslu, ktorý píšem. Často kladenou otázkou je otázka, že ak vo vesmíre nie sme sami, ako je potom možné, že sme inteligentný život zatiaľ nepozorovali a dokonca že iný inteligentný život ani nepozoroval a nekontaktoval nás. Mimozemský život by predsa mohol byť oveľa vyspelejší a mohol by nás bez problémov navštíviť.

Dnes som si prečítal veľmi zaujímavú hypotézu, ktorú uvádzam ako odpoveď na túto otázku:

• Ja si myslím, že ani baktérie, ktoré skúma človek pod mikroskopom, nevedia o nás, ale my o nich áno. Myslím, že súčasné ľudstvo je na tak nízkom stupni vývoja, že my nemáme ani poňatie, že kto nás pozoruje (resp. možno aj riadi). My úbohé, temer jednobunečné tvory, ktoré sú schopné vnímať svet iba v troch priestorových dimenziách, naozaj nemôžeme vidieť viac, než vidíme. Je mi veľmi smiešne, ako súčasní vedci stále snívajú o veľkých rýchlostiach, ktoré by sa blížili rýchlosti svetla. Aj pri tých rýchlostiach by sme cestovali k najbližším hviezdam desiatky až tisícky rokov. Pritom si myslím, že to všetko sa dá obísť skratkou, ale to ešte nehrozí primitívnemu ľudstvu.

Môj super-počítač na hranie hier - špecifikácia (jún 2012)

Obrázok: robotinfo.net

Včera som si chcel po dlhej dobe opäť zahrať výbornú hru Civilizácia V od Sid Meiera, ktorá patrí k mojim obľúbeným. Pred spustením hry však STEAM automaticky nainštaloval upgrade, ktorý spôsobil, že hra prestala byť na mojom starom PC hrateľná z dôvodu žalostného výkonu. To ma priviedlo k úvahám o kúpe nového herného PC.

Pri uvažovaní nad špecifikáciou nového PC som sa nechal trochu uniesť a zostavil som špecifikáciu super-počítača určeného na hranie, ktorý by sa za svoj výkon určite nehanbil ani o 10 rokov. Cena takéhoto PC by však bola mimo mojich finančných možností, preto mi neostáva nič iné, ako ďalej snívať.

Špecifikácia výkonného počítača (jún 2012):

• PC - hlavné komponenty:
• procesor Intel Core i7 Ivy Bridge 3770K
  (3. generácia; 22nm; 4 jadrá; 3,5 GHz; turbo až 3,9 GHz; 8 MB L3 cache, 64 bit)
• pamäť RAM 64 GB DDR3 2400 MHz
• disk SSD 120 GB - kvalitný SSD s rýchlym radičom a najrýchlejšou dobou prístupu
• disk HDD 1 TB SATA III 7200
• mechanika Blu-Ray + DVD RW
• žiadne čítačky SD kariet ani podobné sprostosti, žiadna disketová mechanika
• Windows 7 Ultimate SK 64 bit
• Grafická karta:
• PCI Express 3.0 (x16)
• 2x GPU 1 GHz
• 4 GB GDDR5 6 GHz
• 512 bit (2x 256 bit)
• HDMI
• DirectX 11
• 4x takéto grafické karty - navzájom prepojené cez Quad SLI alebo Quad CrossFireX
• napr. NVIDIA GeForce GTX690 alebo ešte niečo lepšie (môže byť aj iný výrobca)
• Zvuková karta
• nejaká kvalitná zvuková karta s dobrým zvukom
• Sieťová karta
• 1 GBit/s
• môže byť integrovaná
• Matičná doska (základná doska):
• zbernica quad channel DDR3 2400 MHz
• 4x PCI Express 3.0
• 8x USB 3.0
• socket LGA 1155
• kvalitný chipset zodpovedajúci potrebám všetkých komponentov
• Skrinka
• solídne chladenie
• solídne napájanie spĺňajúce potreby komponentov podľa ich špecifikácie (SLI-kompatibilné napájanie a pod.)

Pri kontrole kompatibility jednotlivých komponentov som však narazil na nepríjemný problém s procesorom. Napriek tomu, že procesor Intel Core i7 Ivy Bridge 3770K je v tomto čase to najvýkonnejšie pre desktopové počítače, čo sa dá kúpiť, nie je možné tento procesor zapojiť štvorkanálovou zbernicou do základnej dosky s osadenými 64 GB RAM (DDR3) s frekvenciou 2400 MHz. Podľa výrobcu daný procesor zvládne maximálne dual channel DDR3 1600 MHz a najviac 32 GB RAM.

Ostávajú teda 2 možnosti:

• Znížiť náročnosť špecifikácie na zbernicu dual channel DDR3 1600 MHz a pamäť RAM 32 GB DDR3 1600 MHz
• Alebo si počkať na nové procesory, ktoré zvládnu plnú špecifikáciu, napr. architektúra Haswell od Intelu, ktorá je plánovaná na rok 2013. V takom prípade bude možno potrebné zmeniť špecifikáciu socketu na matičnej doske. Čo sa týka základných dosiek, už dnes je možné kúpiť základné dosky plne spĺňajúce uvedenú špecifikáciu (quad channel, 2400 MHz, podpora až 64 GB RAM).

Aký kapitál potrebujete, aby ste zarábali toľko, že už nebudete musieť pracovať?

Obrázok: fuu.sk

Kapitalizmus je od slova kapitál. Ak máte dostatok kapitálu a viete ho dobre spravovať, môžete nechať pracovať a zarábať kapitál za vás. Koľko kapitálu potrebujete, aby ste už vôbec nemuseli chodiť do práce?

Predpoklady:

1. Predpokladajme nízku mieru rizika pri investovaní
2. Predpokladajme úrok 1% p.a. nad infláciou (väčší úrok by popieral prvý predpoklad nízkej miery rizika)
3. Predpokladajme požadovaný výnos z investovaného kapitálu vo výške priemernej mzdy, aby ste mali aspoň priemerný životný štandard
4. Predpokladajme, že priemerná mzda rastie v rovnakej výške, ako je výška inflácie, t.j. reálna mzda je v čase konštantná
5. Predpokladajme ročné pripisovanie a zároveň ročné vyberanie výnosov z úrokov
6. Predpokladajme jednoduché úročenie (zjednodušený model), nakoľko môžeme stanoviť, že všetok ročný výnos použijete na spotrebu (nenecháte si nič na ďalšie investovanie - predpoklad 5) a teda každý rok budete mať na začiatku po zohľadnení inflácie (viď druhý predpoklad) vždy rovnakú sumu investovaného kapitálu
7. Predopkladajme daň z úrokov vo výške 19% (aktuálna sadzba)
8. Predpokladajme zanedbanie nezdaniteľného základu dane pri zdaňovaní výnosov z kapitálového majetku (zjednodušený model)

Poďme teda počítať.

Podľa štatistického úradu SR bola priemerná mzda za rok 2011 cca 770 EUR v hrubom, čo je podľa kalkulačky čistej mzdy k dnešnému dňu 597,97 EUR v čistom. Zaokrúhlime to na 600 EUR mesačne, ktoré potrebujete na priemerný životný štandard. 600 EUR mesačne je 7200 EUR ročne. Táto suma bude každým rokom vyššia vďaka inflácii - viď štvrtý predpoklad. Náš model rieši aj túto požiadavku zvyšujúcich sa výnosov vďaka tomu, že nominálna výška kapitálu bude každým rokom rásť vo výške inflácie - viď druhý predpoklad. Dôsledkom bude, že výnosy z kapitálu sa budú vďaka zvyšujúcemu sa nominálnemu kapitálu taktiež zvyšovať a budú teda držať krok s priemernou nominálnou mzdou a s infláciou. Reálne výnosy teda budú v každom čase korešpondovať s priemernou reálnou mzdou.

Aby ste po zdanení zarobili 7200 EUR ročne v cenovej hladine roku 2011, musíte mať výnosy vo výške 8888,89 EUR (viď predpoklady 7 a 8). Pri takýchto výnosoch zaplatíte 19% daň z príjmu z kapitálového majetku vo výške 1688,89 a ostane vám cieľových 7200 EUR ročne v čistom.

Zaokrúhlime sumu 8888,89 EUR na 8889 EUR. Aby ste dosiahli takéto ročné výnosy pred zdanením pri úročení 1% p.a. nad infláciou (predpoklad 2), potrebujete, aby 1% = 8889 EUR. Jednoduchým výpočtom zistíme, že 100% = 888 900 EUR.

Objem kapitálu určeného na investovanie, potrebného na život financovaný výlučne z nízkorizikových výnosov z kapitálu, je 888 900 EUR (v cenovej hladine roku 2011).

Pokiaľ budete mať kapitál v hodnote 888 900 EUR, tak jedinou vašou "prácou" bude rozumné občasné spravovanie tohto kapitálu tak, aby ste minimalizovali riziko jeho straty pri cieľovom zárobku 1% p.a. nad infláciou (predpoklady 1 a 2). Pri uvedenej sume sa o vás už začnú zaujímať aj privátni bankéri a finanční poradcovia, ktorí vám vedia zadarmo a relatívne rozumne radiť, ako s kapitálom nakladať.

Uvedený príklad je samozrejme veľmi zjednodušený a výlučne hypotetický, nakoľko do hry vstupuje veľa faktorov. Navyše, šikovný človek dokáže zarábať cieľovú sumu výnosov aj s oveľa menším kapitálom pri zachovaní primeraného rizika.

Ako pracovať s väčším množstvom peňazí, než bolo vo finančnom systéme pôvodne vytvorených?

Obrázok: pravda.sk
Autor: Shutterstock

V jednom z minulých blogpostov som sa venoval otázke tvorby peňazí zo vzduchu. S touto problematikou súvisí aj otázka úrokov. Častým argumentom odporcov súčasného finančného systému je námietka, že nie je možné požadovať od účastníkov finančného systému napr. o 5% viac peňazí, než koľko bolo v systéme vytvorených. Na splatenie úrokov si teda treba opäť požičať (ak sa na to pozeráme z hľadiska systému ako celku), čím sa rozprúdi kolobeh splácania pôžičiek novými pôžičkami, zakaždým vo väčšom objeme až do úplneho krachu systému. Výhercom v tejto hre majú byť banky, ktoré pôžičky poskytujú.

Nedávno som sa však dostal k zaujímavému názoru, ktorý bol vďaka svojej jednoduchosti pre mňa veľmi inšpirujúci. Po drobných úpravách je situácia nasledovná:

• Predpokladajme, že poskytujem platidlo pre výmenu tovarov a služieb za iba 5% úrok. Ak vytlačím platidlo v hodnote 1000 šušňov, naspäť chcem 1050 šušňov. Odkiaľ sa vezme tých zvyšných 50?
• Takže takto: Ja vám poskytnem pôžičku v mojej mene "šušne" povedzme 1000 na 5% úrok p.a. Berme modelový príklad, že už nikto iný takú menu nepoužíva. Po roku mi vrátite 1000 šušňov + mali by ste mi vrátiť 50 šušňov ako úrok. Keďže však žiadne ďalšie šušne nemáte, tak sa s vami dohodnem, že mi okopete záhradku a vystavíte mi na to faktúru 50 šušňov. Ja vám zaplatím 50 šušňov, vy mi ich vrátite ako úrok a po takomto započítaní vzájomných pohľadávok sme si kvit. Tento uzavretý systém meny nezlyhal a pekne fungoval.

Ako vidno, je možné operovať s väčším množstvom peňazí, než bolo v systéme vytvorených. Aj keď je pravda, že záleží na uhle pohľadu, keďže čisto technicky vzaté bolo v každom okamihu v systéme konštantné množstvo šušňov. Vystavenú faktúru však môžeme tiež považovať za platidlo, nakoľko reprezentuje určitú hodnotu a dokonca je možné ju používať ako výmenný prostriedok, na čo sa špecializujú firmy odkupujúce pohľadávky. Vďaka vytvoreniu faktúry (reprezentujúcej dlh) došlo k navýšeniu množstva peňazí v systéme (nie však množstva šušňov), čo umožnilo vyriešiť problém splatenia úroku pri neexistencii dostatočného množstva šušňov.

Nelogickosť existencie

Obrázok: mysteria.sk

Keď sa občas - avšak pravidelne - zamýšľam nad tým, prečo sú veci tak, ako sú, prečo som tu ja, prečo je tu okolité prostredie, a pod., nakoniec vždy dospejem k rovnakej otázke: Prečo vôbec niečo existuje?

Nech sa na to pozerám akokoľvek, zakaždým prídem k rovnakému záveru:

• Existencia je nelogická.

Nevidím najmenší dôvod, prečo by malo niečo existovať. Hľadám nejakú príčinu. Niečo, čoho dôsledkom by bola existencia. Stačil by mi jednoduchý logický argument.

Existencia vesmíru je nelogická.

Existencia Boha je nelogická.

Existencia vedomia je nelogická.

Asi mi niečo uniká ...

Pochybnosti o večnosti ľudskej duše

Prirodzenou otázkou každého človeka je, čo sa s ním stane po jeho smrti. Nakoľko doteraz ešte nikto nepriniesol žiaden priamy dôkaz o dianí po smrti, majú ľudia tendenciu uchyľovať sa k mýtom, poverám, viere. A pritom stačí používať logiku a klásť si správne otázky. Pri hlbšom zamyslení musí prísť každý rozumný človek k záveru, že otázka je položená nesprávne.

Tou správnou otázkou je totiž presný opak - je to otázka: "Čo sa dialo s ľudským vedomím, t.j. dušou, pred narodením?". Je rozumné a logické predpokladať, že po smrti to bude rovnaké, ako pred narodením.

Sú viaceré možnosti:

1. Duša človeka existovala aj pred narodením a vznikla v nejakom okamihu pred narodením (či už vznikne sekundu alebo milión rokov pred narodením, je to jedno). Nie je podstatné, ako vznikla, môžeme si to napr. predstaviť tak, že ľudskú dušu vytvoril všemocný Boh. Z takejto možnosti plynú 2 logické závery:
• Ľudská duša môže neexistovať. Tak, ako neexistovala pred jej vytvorením, tak môže neexistovať aj po jej zániku (či už zanikne sekundu alebo milión rokov po smrti, je to jedno).
• V takom prípade je zbytočné oddeľovať narodenie od vzniku duše a smrť od zániku duše - je logické spojiť tieto udalosti tak, že duša vzniká narodením a zaniká smrťou.
2. Duša človeka existovala aj pred narodením, pričom existovala vždy, t.j. nekonečne dlho. Aj z tejto možnosti opäť plynú 2 závery:
• Keďže duša existovala vždy, tak ju nikto nevytvoril. Nevytvoril ju teda ani Boh, ktorý tým pádom nie je všemocný (nemôže vytvoriť dušu človeka). Duša človeka sa tým stáva rovnocennou s Bohom.
• Obdobie života na Zemi je nekonečne krátky okamih voči nekonečnosti existencie duše pred narodením. Život na Zemi je tým pádom tak bezvýznamný (kvôli svojej krátkosti trvania), že sa stáva úplne nepodstatným a nemôže teda určovať, čo bude s dušou po smrti, t.j. ani to, či niekto skončí v pekle.
3. Duša človeka pred narodením neexistovala. V takom prípade máme iba jeden logický záver:
• Tak, ako duša neexistovala pred narodením, tak rovnako nebude existovať ani po smrti.

Je zvláštne, že ľudia väčšinou nemajú problém s prijatím myšlienky, že ich duša pred narodením neexistovala a zároveň striktne odmietajú myšlienku, že po smrti už ľudská duša (opäť) neexistuje. Zrejme to vyplýva zo strachu z neznámeho, pretože len málokto si vie predstaviť, že by už definitívne prestal existovať.

Poviedka o mladom nadržanom proletárovi

Obrázok: stockphotos.sk

Poviedka z diskusie na SME:

Slušný 25-ročný zamestnaný proletár zo stredne veľkej slovenskej obce s lokálne priemernou mzdou šiel na diskotéku do vedľajšej obce, kde si našiel krásnu babu a za budovou diskotéky jej v ten istý večer spravil dieťa. Majú sa radi, tak sa zoberú a chcú bývať vo vlastnom. Tak si našli pekný nový domček za 100-tisíc EUR (83 300€ bez dph, DPH je 16 700€).

Chlapec chytil pero a papier a počíta ...

Domček 100-tisic - banka mu dá celú sumu za neuveriteľne nízky úrok 3,75% p.a. Splácať bude 40 rokov 406 EUR (celú jeho netto mzdu) mesačne a dokonca mu odpustia aj iné poplatky. Za 40 rokov pošle banke 195-tisic EUR (banka má z toho ryžu 95 000€).

Počíta ďalej.
Na to, aby mal netto 406€, musí mať supehrubú mzdu na úrovni dnešných 676€ a tú si musí udržať celých 40 rokov. Je jedno či ide o dane, zdravotné, sociálne, starobné - proste je to zákonné výpalné mesačne 270€. Za 40 rokov takto pošle štátu 130 000€.

V závere rozmýšľa, či má poslať babu na potrat a ísť sa obesiť. Na to, aby získal majetok v hodnote 83300€, musí za 40 rokov odovzdať štátu 146 700€ a banke 95 000€. Spolu teda musí odovzdať 241 700€.

Nadobudnutý majetok predstavuje 25,6% z jeho superhrubej mzdy 325 000€ za 40 rokov. Štát zobral 45,1% z jeho superhrubej mzdy a banka zobrala 29,2% z jeho superhrubej mzdy v priebehu 40 rokov.

Keď so svojimi vnukmi vo veku 65 rokov dostane svoj čistý list vlastnícta k domu, v ktorom 40 rokov žil a ktorý 40 rokov zveľaďoval (ktovie za aké peniaze, keďže z celej mzdy platil hypotéku), bude veľmi šťastný, pretože mu už zostáva len 5 rokov práce na to, aby od štátu dostal výmer na minimálny dôchodok.

Celé je to samozrejme fikcia, pretože chlapec by na začiatku zrejme skapal od hladu (pokiaľ nemá rodinu, ktorá mu to pomôže ťahať). Je tam veľa premenných - výška mzdy a benefitov, prehodnotenie hypoúveru, nepočíta sa s infláciou, ktorú by mal dorovnať plat, atď. Ale takto to asi vychádza.

Máš dve kravy

Obrázok: omalovankykvytisknuti.info

Pred viacerými rokmi som na webe našiel zaujímavú úvahu o odlišnostiach medzi národmi, náboženstvami a ekonomicko-politickými systémami. Odlišnosti boli šikovne vyjadrené prostredníctvom dilemy, ako hospodáriť s dvoma kravami.

Dnes mi na mail prišla upgradovaná verzia tejto úvahy, zohľadňujúca aj dianie v súčasnosti.

Pohľady na hospodárenie v rôznych politických, náboženských a národných zoskupeniach:

• KRESŤANSTVO - Máš dve kravy. Jednu dáš susedovi.
• ISLAM - Máš dve kravy. Jednu si necháš, druhú vymeníš za manželku
• SOCIALIZMUS - Máš dve kravy. Štát ti obe vezme a dá ti trochu mlieka.
• KOMUNIZMUS - Máš dve kravy. Štát ti obe vezme a zavrie ťa.
• NACIZMUS - Máš dve kravy. Štát ti obe vezme a zastrelí ťa.
• EURÓPSKA ÚNIA - Máš dve kravy. Štát ti obe vezme, jednu zastrelí, druhú podojí a mlieko vyleje do rieky.
• TRADIČNÝ KAPITALIZMUS - Máš dve kravy. Jednu predáš a kúpiš si býka. Stádo sa zväčšuje a hospodárstvo rastie. Nakoniec všetko predáš a ideš do dôchodku.
• SLOVENSKÝ KAPITALIZMUS - Na dve kravy si vezmeš pôžičku od banky vo výške 1,6 milióna EUR a odsťahuješ sa na Bahamy. Banka následne zistí, že to neboli kravy zo zlata, ako bolo súdnym znalcom doložené, ale dve vychrdlé kozy. Rozdiel zaplatia daňoví poplatníci a súdny znalec bez újmy pokračuje vo svojej činnosti.
• AMERICKÁ AKCIOVKA - Máš dve kravy. Predáš jednu a nútiš druhú, aby dávala mlieko za štyri. Neskôr najmeš konzultanta, aby zistil, prečo to krava nevydržala a musela byť utratená.
• FRANCÚZSKA AKCIOVKA - Máš dve kravy. Začneš stávkovať, pretože chceš tri.
• JAPONSKÁ AKCIOVKA - Máš dve kravy. Navrhneš ich tak, aby boli desať krát menšie a dávali dvadsať krát toľko mlieka.
• ČÍNSKA AKCIOVKA - Máš dve kravy. K tomu 300 ľudí, ktorí ju doja. Vykazuješ plnú zamestnanosť, vysokú produktivitu teliat (aj keď býka nemáš), a zatkneš novinára, ktorý tieto údaje zverejňoval.
• BRITSKÁ AKCIOVKA - Máš dve kravy. Obe sú šialené.
• TALIANSKA AKCIOVKA - Máš dve kravy. Nevieš ale, kde sú, a tak ideš na obed.
• RUSKÁ AKCIOVKA - Máš dve kravy. Spočítaš ich ešte raz a zistíš, že ich máš päť. Spočítaš ich ešte raz a zistíš, že ich máš 42. Prestaneš počítať a otvoríš ďalšiu fľašu vodky.
• GRÉCKA AKCIOVKA - Máš dve kravy. Obe zješ a požiadaš EÚ o dve nové.

Na webe sa nachádzajú rôzne verzie tejto úvahy, pričom sú priebežne doplňované a rozširované. Linky uvádzať nebudem, pretože je toho naozaj veľa, stačí trochu googliť.

Ak Boh stvoril vesmír, potom kto stvoril Boha?

Teória veľkého tresku, pri ktorom vznikol vesmír, má svojich zástancov aj odporcov. Odporcovia väčšinou tvrdia, že keď z ničoho vzniklo niečo, tak v tom musel mať prsty Boh a preto práve Boh je stvoriteľom všetkého. Takto argumentujúci ľudia však väčšinou nedokážu vidieť za roh, aby sa sami seba opýtali, kto stvoril stvoriteľa, t.j. Boha.

Ak je možné, aby Boh vznikol z ničoho, prečo rovnaký princíp nemôže byť aplikovaný na predstavu vesmíru, ktorý vznikol z ničoho? Zatiaľ mi to vychádza tak, že "Boh" a "vesmír" sú 2 odlišné slová popisujúce to isté.

Na internete som našiel jeden veľmi výstižný názor, ktorý do hry zamiešava ešte otázku nekonečna:

• Viera vo večnú hmotu vychádza zo zákona zachovania energie, teda že energia ani nevzniká ani nezaniká, iba prechádza z jednej formy na inú. Ľudia, ktorí s hypotézou večnej hmoty neboli spokojní, si vymysleli Boha, ktorý je podľa nich večný, a ktorý hmotu dočasne stvoril. Ľudia, ktorí s hypotézou večného Boha neboli spokojní, si vymysleli nadreálny prazdroj súcna, ktorý je večný a Boh je len jednou z jeho emanácií. Ľudia, ktorí s hypotézou večného prazdroja súcna neboli spokojní, si vymysleli energoinformačné pole, ktoré je podľa nich večné a prazdroj súcna je len dočasnou fluktuáciou tohto poľa. Ľudia, ktorí s hypotézou večného energoinformačného poľa neboli spokojní, si vymysleli ezoterické super-entity, ktoré sú podľa nich večné, existujú v čírej existencii a energoinformačné polia medzi nimi neustále vznikajú a zanikajú. A tak ďalej, a tak podobne. A preto sa ľudia dohodli, že vymýšľanie nadbytočných entít nikam nevedie a ak nejaká časť teórie nie je pre dosiahnutie výsledkov nevyhnutná, tak do teórie nepatrí.

Môj pohľad na fyziku

Fyzika - 2 rôzne zaujímavé myšlienky, nad ktorými už desaťročie premýšľam a ktoré si postupne čítaním článkov o fyzike dopĺňam tak, aby to pasovalo do mojej koncepcie fyziky a vesmíru (keď tu raz nebudem, nech tu po mne aspoň niečo ostane, aj keby sa to ukázalo ako úplny nezmysel):

1) Fyzikálne konštanty nie sú konštantami, iba sa lokálne javia ako nemenné konštanty. Tak ako g = 9,81 neplatí všade na Zemi rovnako, tak aj základné fyzikálne konštanty môžu mať na rôznych miestach alebo v rôznom čase iné hodnoty, sú teda funkciou ovplyvnenou ostatnými aspektami vesmíru. Vesmír je teda súbor funkcií, ktoré sa navzájom parametrizujú. Tak, ako je Newtonova fyzika podmnožinou Einsteinovej relativistickej fyziky, tak sú aj zdanlivé konštanty iba podmnožinou (jednou hodnotou z oboru hodnôt, resp. jedným výsledkom po dosadení lokálnych hodnôt parametrov) príslušnej funkcie. Predstava vesmíru ako súboru navzájom prepletených funkcií súhlasí s mojou predstavou z teórie superstrún, rozšírenou o predpoklad, že okrem hmoty (energie), skladajúcej sa zo superstrún, sa z rovnakých superstrún skladá aj priestor (každá dimenzia priestoru, nech ich je akékoľvek množstvo) a aj čas. Výsledný vesmír je teda prienikom vĺn (rôznych frekvencií, fáz, posunov, atď.) navzájom sa sčítavajúcich a tým pádom občas aj rušiacich, ktoré vo výsledku tvoria neustále meniaci sa priestor, čas, hmotu, energiu, a nepriamo emergentne aj zdanlivé konštanty, ktoré však konštantami nie sú. Takáto koncepcia umožňuje aj tzv. energiu vákua, keď z ničoho vznikne napr. hmota (hmota alebo energia vo vesmíre, alebo keď rovnako z ničoho vznikne priestor, čas, vesmír, atď.) a neskôr niekde inde "anihiláciou" zanikne. Takáto existencia na dlh je výsledkom súčtu viacerých vĺn, ktoré sa najprv začnú sčítavať do vlny s vyššou amplitúdou a neskôr sa postupne začnú navzájom anulovat (napr. keď majú vlny rôzne fázy, prípadne rôzne "rýchlosti", a pod.) a následne opäť sčítavať a takto cyklicky do nekonečna. Samozrejme, pri takomto rozšírení teórie superstrún nie je problém s jej pôvodným predpokladom (resp. dôsledkom), že gravitácia ako jediná sila prechádza všetkými dimenziami a preto sa v našich troch dimenziách javí ako neprimerane slabá oproti iným fyzikálnym silám. Jednoducho všetko navzájom interaguje, t.j. všetky vlny sa neustále sčítavajú.

2) Úvahu je možné ešte rozšíriť aj o fyzikálne zákony, ktoré sú dôsledkom, nie príčinou. Sú dôsledkom, resp. aktuálnym výsledkom sčítania vĺn. To potom znamená, že ani fyzikálne zákony nie sú nemenné, ale sa v čase vyvíjajú, resp. sú funkciou časopriestoru resp. všetkých aspektov (t.j. všetkých funkcií) vesmíru (t.j. v inom čase alebo v inej časti priestoru môžu byť zákony odlišné a prechod medzi týmito zákonmi je spojitý, tak ako sú spojité jednotlivé vlny, ktorých súčtom sú zákony emergentne vytvárané).