Ako si vyrobiť generátor peňazí

Obrázok: vlastnyhosting.sk

Peniaze plodia peniaze. Pod touto starou múdrosťou sa skrýva niečo záhadné, čo bežný človek vraj len tak ľahko nepochopí. A pritom je to úplne jednoduché. Ak máte dostatok kapitálu, dokážete si vyrobiť svoj vlastný "generátor peňazí".

Čo sa pod záhadným pojmom "generátor peňazí" skrýva? Jednoduchá matematika - ak ste natoľko solventný, že vám je banka ochotná poskytnúť úver s takým nízkym úrokom, ktorý je nižší, než úrok, ktorý získate pri vklade rovnakého objemu peňazí do banky, alebo ktorý získate iným spôsobom zhodnocovania daných peňazí, tak vtedy ste si vyrobili svoj vlastný generátor peňazí. Rozdiel medzi úrokom, ktorý zaplatíte a úrokom, ktorý získavate, vám ostane a pravidelne vám bude plodiť peniaze.

Podstata generátora peňazí:

• V banke si požičiam 1 000 000 EUR za 2% úrok
• Do inej banky vložím požičaných 1 000 000 EUR na terminovaný vklad za 3% úrok
• Pôžičku splácam z výnosov a úrokový rozdiel 1% p.a. ostane pre mňa, čo je v tomto prípade mesačne cca. 833 EUR.

Aké jednoduché! Tak prečo nemá každý svoj vlastný generátor peňazí?

Pretože aby mi banka dala tak výhodný úver (2%) v takom objeme peňazí (1 mil. EUR), musím ju niečim motivovať. Najlepšou motiváciou je ručenie, čo pri danej sume predpokladá, že ste veľmi solventný klient. A v tom je celý háčik.

Skutočný generátor peňazí:

• Mám 1 000 000 EUR
• Kúpim si nehnuteľnosti v sume 1 000 000 EUR
• V banke si požičiam 1 000 000 EUR, budem ručiť kúpenými nehnuteľnosťami v sume 1 mil. EUR a preto získam výborný úrok na úver vo výške iba 2%
• Požičané peniaze v sume 1 000 000 EUR vložím do tej istej, alebo inej banky ako terminovaný vklad za 3% úrok
• Pôžičku splácam z výnosov a úrokový rozdiel 1% p.a. ostane pre mňa, čo je v tomto prípade mesačne cca. 833 EUR.

Ale počkať! Prečo by som niečo takéto robil? Veď môžem vložiť do banky ten 1 mil. EUR, ktorý som mal na začiatku a nechať si celý 3% úrok! Mesačne získam trojnásobok, čo je 2500 EUR a už nikdy nebudem musieť pracovať!

Nuž, na pochopenie zmyslu celej tejto rošády sa stačí pozrieť na to, čo mi nakoniec ostane pri rôznych variantách narábania s kapitálom:

1. Mám 1 000 000 EUR. Kúpim si za ne nehnuteľnosti, keďže niekde potrebujem bývať a aj chodiť na chatu. Nakoniec mám nehnuteľnosti, ale nemám peniaze a ani žiaden pravidelný príjem navyše (t.j. žiaden generátor).
2. Mám 1 000 000 EUR. Vložím ich do banky na 3% úrok. Nakoniec mám peniaze plus slušný pravidelný príjem navyše, avšak nemám nehnuteľnosti a teda nemám kde bývať a chodiť na chatu, a nemám vložené peniaze ani zabezpečené proti inflácii.
3. Mám 1 000 000 EUR. Vytvorím si skutočný generátor peňazí podľa postupu vyššie. Nakoniec mám nehnuteľnosti, peniaze a dokonca aj pravidelný príjem navyše. Peniaze sú navyše zabezpečené proti inflácii. Koľko mi inflácia ukrojí z úspor, toľko mi ukrojí aj z dlžoby.

Výsledok aplikácie generátora peňazí (bod 3) je teda taký, že mám nehnuteľnosti, pravidelný príjem navyše a inflácia ma nezaujíma. Banka, ktorá mi dala výhodný úver, nič neriskuje a teda má istý zisk, tým pádom je tiež spokojná.

Kto nakoniec platí moje výnosy generátora peňazí? Predsa klienti banky, ktorá mi poskytuje 3% úrok za vklad.

Nasledujúci článok (odhliadnuc od toho, že daný článok mi pripadá ako reklama na privátne bankovníctvo) je dôkazom, že generátor peňazí nie je iba bláznivá teória, ale bežná prax, ktorá je medzi bohatšími ľuďmi rozšírená:

• http://ekonomika.sme.sk/c/6469329/hypoteky-si-beru-od-bank-aj-slovenski-milionari.html

A teraz už chápete, prečo majú úvery aj ľudia, ktorí by ich hneď dokázali splatiť zo svojich úspor. Niekedy je naozaj výhodnejšie mať súčasne aj úspory, aj úver. Závisí to iba od vašej solventnosti.

Zľavy z cien nehnuteľností - novostavby bytov

Obrázok: adam.azet.sk

Posledné 2 až 3 mesiace si pri cestovaní autom všímam záplavu bilboardov prezentujúcich zľavy z cien novostavieb. Éra zliav typu "parkovacie miesto zadarmo" alebo "kuchynská linka zadarmo" sú už za nami, teraz nastúpili konkrétne finančné zľavy vyjadrené percentuálnym číslom.

Perla Ružinova ponúka na bilboardoch oficiálnu 15% zľavu z cenníkových cien, pri inej stavbe som videl 18% zľavu (názov stavby si už nepamätám). Nakoľko viem, že aj po týchto zľavách sú ceny nehnuteľností stále absurdne vysoké v porovnaní s priemernou čistou mzdou, tak sa nesnažím podobným ponukám prikladať nejakú dôležitosť. Tak či tak je verejným tajomstvom, že pri jednaní o cene sa dá vyrokovať aj vyššia zľava od tých oficiálne ponúkaných.

Prečo sa teda touto témou zaoberám? Nuž, preto, že som zaregistroval stupňovanie marketingových aktivít developerov. Realitné fondy už zrejme prestali odkupovať ich predražené nehnuteľnosti a tak sa musia obrátiť na tých, ktorí by mali v tých bytoch reálne bývať. Pri čítaní článku o vstupe Facebooku na burzu ma zaujala plejáda ponúk týkajúcich sa nehnuteľností (obrázok vpravo), čo je oblasť, ktorá nemá s článkom o Facebooku nič spoločné. Táto situácia sa v priebehu dňa zopakovala ešte niekoľkokrát, preto to vo mne vzbudilo zvedavosť a na jednu ponuku som si klikol.

Manhattan - podľa mňa tragikomický projekt - ponúka zľavy vyjadrené absolútnou sumou pri každom byte zvlášť. Po zhliadnutí cien (obrázok nižšie) som sa schuti zasmial. To si vážne myslia, že predajú 1-izbový byt o rozlohe 34 metrov štvorcových za takmer 77 000 EUR po zľave? Cena je pritom za holobyt. Tento byt ponúkajú so základným štandardom v cene 80 000 EUR po zľave. Ešte jeden príklad za všetky: 4-izbový byt o rozlohe 127 metrov štvorcových ponúkajú za vyše štvrť milióna EUR po zľave. Asi je zbytočné pripomínať, že medián čistej mzdy bol v Bratislave za rok 2011 okolo 651,50 EUR mesačne. Vypočítal som to na základe mediánu hrubej mzdy z roku 2010 (828 EUR v BA), indexu nominálnej mzdy za rok 2011 (102,2 t.j. 2,2%) a za pomoci kalkulačky čistej mzdy.

Vzorka z cenníku bratislavského projektu Manhattan.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že väčšina "novostavieb" už nie sú až takými novostavbami, keďže sú už nejaký ten piatok skolaudované. Málokto považuje 5-ročnú budovu za novostavbu.

Neviem, čo sa deje, ale vo svetle vyššie uvedených faktov si myslím, že sa niečo určite deje. Trh sa dostáva do pohybu, bude zaujímavé to sledovať.

Ponuky práce bez uvedeného platu

Obrázok: lutoautomotive.com

Na západe je bežné, že sa pri ponukách práce uvádza okrem popisu pracovnej náplne aj výška ponúkaného platu, alebo aspoň platové rozpätie. Na Slovensku sa tento zvyk neujal, čo veľa uchádzačov o zamestnanie hnevá. Aj tento problém je však riešiteľný ...

Prečo to celé neotočiť?

Na trhu práce je predávajúcim uchádzač o prácu, ktorý predáva seba, resp. svoje schopnosti, a kupujúcim je potenciálny zamestnávateľ, ktorý si kupuje prácu prihláseného uchádzača. Keďže na každom trhu určuje cenu za normálnych okolností predávajúci, rovnako to môže byť aj na trhu práce. Veď aj pri nákupe rohlíkov Vás predávajúci oboznámi s cenou prostredníctvom cenovky a Vy ju buď akceptujete, alebo nie. Ak Vás teda hnevá, že pri ponúkaných pracovných pozíciách nie je uvedené platové rozpätie a nechcete strácať čas na pohovoroch, ktoré nakoniec stroskotajú na platovej otázke, tak celý problém otočte a jednoducho si dajte do životopisu, aká je Vaša cena. Zamestnávatelia, ktorí s Vašou ponukou nesúhlasia, nebudú s Vami zbytočne strácať čas a ani Vy nebudete strácať čas s nimi.

Vy ponúkate svoje schopnosti a svoju prácu, Vy ste predávajúci, preto Vy určujete cenu. Takýto prístup je prospešný pre obe strany.

Aký kapitál potrebujete, aby ste zarábali toľko, že už nebudete musieť pracovať?

Obrázok: fuu.sk

Kapitalizmus je od slova kapitál. Ak máte dostatok kapitálu a viete ho dobre spravovať, môžete nechať pracovať a zarábať kapitál za vás. Koľko kapitálu potrebujete, aby ste už vôbec nemuseli chodiť do práce?

Predpoklady:

1. Predpokladajme nízku mieru rizika pri investovaní
2. Predpokladajme úrok 1% p.a. nad infláciou (väčší úrok by popieral prvý predpoklad nízkej miery rizika)
3. Predpokladajme požadovaný výnos z investovaného kapitálu vo výške priemernej mzdy, aby ste mali aspoň priemerný životný štandard
4. Predpokladajme, že priemerná mzda rastie v rovnakej výške, ako je výška inflácie, t.j. reálna mzda je v čase konštantná
5. Predpokladajme ročné pripisovanie a zároveň ročné vyberanie výnosov z úrokov
6. Predpokladajme jednoduché úročenie (zjednodušený model), nakoľko môžeme stanoviť, že všetok ročný výnos použijete na spotrebu (nenecháte si nič na ďalšie investovanie - predpoklad 5) a teda každý rok budete mať na začiatku po zohľadnení inflácie (viď druhý predpoklad) vždy rovnakú sumu investovaného kapitálu
7. Predopkladajme daň z úrokov vo výške 19% (aktuálna sadzba)
8. Predpokladajme zanedbanie nezdaniteľného základu dane pri zdaňovaní výnosov z kapitálového majetku (zjednodušený model)

Poďme teda počítať.

Podľa štatistického úradu SR bola priemerná mzda za rok 2011 cca 770 EUR v hrubom, čo je podľa kalkulačky čistej mzdy k dnešnému dňu 597,97 EUR v čistom. Zaokrúhlime to na 600 EUR mesačne, ktoré potrebujete na priemerný životný štandard. 600 EUR mesačne je 7200 EUR ročne. Táto suma bude každým rokom vyššia vďaka inflácii - viď štvrtý predpoklad. Náš model rieši aj túto požiadavku zvyšujúcich sa výnosov vďaka tomu, že nominálna výška kapitálu bude každým rokom rásť vo výške inflácie - viď druhý predpoklad. Dôsledkom bude, že výnosy z kapitálu sa budú vďaka zvyšujúcemu sa nominálnemu kapitálu taktiež zvyšovať a budú teda držať krok s priemernou nominálnou mzdou a s infláciou. Reálne výnosy teda budú v každom čase korešpondovať s priemernou reálnou mzdou.

Aby ste po zdanení zarobili 7200 EUR ročne v cenovej hladine roku 2011, musíte mať výnosy vo výške 8888,89 EUR (viď predpoklady 7 a 8). Pri takýchto výnosoch zaplatíte 19% daň z príjmu z kapitálového majetku vo výške 1688,89 a ostane vám cieľových 7200 EUR ročne v čistom.

Zaokrúhlime sumu 8888,89 EUR na 8889 EUR. Aby ste dosiahli takéto ročné výnosy pred zdanením pri úročení 1% p.a. nad infláciou (predpoklad 2), potrebujete, aby 1% = 8889 EUR. Jednoduchým výpočtom zistíme, že 100% = 888 900 EUR.

Objem kapitálu určeného na investovanie, potrebného na život financovaný výlučne z nízkorizikových výnosov z kapitálu, je 888 900 EUR (v cenovej hladine roku 2011).

Pokiaľ budete mať kapitál v hodnote 888 900 EUR, tak jedinou vašou "prácou" bude rozumné občasné spravovanie tohto kapitálu tak, aby ste minimalizovali riziko jeho straty pri cieľovom zárobku 1% p.a. nad infláciou (predpoklady 1 a 2). Pri uvedenej sume sa o vás už začnú zaujímať aj privátni bankéri a finanční poradcovia, ktorí vám vedia zadarmo a relatívne rozumne radiť, ako s kapitálom nakladať.

Uvedený príklad je samozrejme veľmi zjednodušený a výlučne hypotetický, nakoľko do hry vstupuje veľa faktorov. Navyše, šikovný človek dokáže zarábať cieľovú sumu výnosov aj s oveľa menším kapitálom pri zachovaní primeraného rizika.

Myšlienka dňa

Upravená reakcia na článok Tisíce dôchodcov čelia exekúciám pre pôžičky:

Strašne sa mi páči, ako ľutujete chudáčikov dôchodcov, že po exekúcii musia žiť z 200 EUR na mesiac. Ale dám vám iný prílklad - mladú rodinu, v ktorej chlap zarába štandard pre Slovensko mimo Bratislavy, t.j. 500 EUR a žena dostáva rodičovský príspevok 190 EUR. Čiže na jednu osobu to je pri jednom dieťati o 30 EUR viac, ako má dôchodca po exekúcii, a pri 2 deťoch je to ešte menej ako má exekuovaný dôchodca. A to mladí platia plienky, nutrilon, musia sa každý deň dopraviť do roboty, keďže nemajú cestovanie zadarmo a hlavne nemajú čas celý deň chodiť po obchodoch a hľadať najnižšie ceny, nehovoriac o hypotékach - treba si uvedomiť, že dôchodcovia hypotéky platiť nemusia, nakoľko bývajú vo vlastnom, ak si za cca 30 000 Skk (1000 €) odkúpili byt od štátu.
Takže až tak strašne by som ich neľutoval.

Na čo je dobrý finančný poradca

Obrázok: biznisblog.sk

Na čo je dobrý osobný finančný poradca? Až do minulého týždňa som bol presvedčený, že na nič.

Väčšina poradcov je otravných, keď si chcú zarobiť na poistkách a finančných produktoch a potom o nich už dlý čas nepočujete. Taktiež Vás nútia z času na čas na prepoistenie, nakoľko z toho majú províziu. Finančný poradca Vás nasmeruje k finančným produktom, ktorých potrebnosť je väčšinou otázna a ktoré si tak či tak dokážete zabezpečiť sami.

Stala sa však zvláštna vec. Minulý týždeň mi môj finančný poradca reálne "zarobil" stovky EUR bez toho, aby on na tom získal čo i len cent.

Mal som šťastie na fin. poradcu. Nie je až taký otravný, ako táto kategória ľudí zvykne byť, a navyše pravidelne poskytuje aj dôležité informácie, na ktorých síce nezarobí nič, ale patria k dobrému servisu pre klienta.

Takže, ako mi minulý týždeň fin. poradca "zarobil" peniaze? V rámci pravidelného informovania mi poskytol dobre spracovanú informáciu o možnosti pripoistenia v sociálnej poisťovni pred účinnosťou nového zákona, a navyše nemal problém vysvetliť mi to aj po telefóne (prostredníctvom jeho manželky, ktorá si informácie detailne naštudovala pre jej klientov) počas viacerých dlhých hovorov. Nejasnosti vyplývajúce z mojich otázok zisťoval priamo v sociálnej poisťovni u kontaktnej osoby, ktorú na to má. Mne na sociálnej poisťovni poradiť nevedeli, bol som na ústredni aj na pobočke, ale ani sami nevedeli, ako to je. Poradila mi iba manželka môjho fin. poradcu. Cez telefón v soc. poisťovni v odbore nemocenského poistenia mi dokonca povedali, že môžeme platiť a potom, keď manželka otehotnie, tak máme znovu prísť a uvidí sa, čo ďalej. Takže, od úradníkov som sa nedozvedel, či by platenie nebolo zbytočné.

Celá finta spočívala v tom, že do nadobudnutia účinnosti nového zákona (1.2.2012) môže budúca mamička podať žiadosť na nemocenské pripoistenie tak, ako to robili "mamičky" doteraz. Pokiaľ stihneme zaplatiť prvú splátku za január do 8.2.2012 (čo sme stihli), tak budeme 9 mesiacov platiť ešte podľa starého zákona, t.j. pri maximálnom vymeriavacom základe cca. 50€. Takto si predplatíme 690€ mesačne, ktoré budeme dostávať ako materskú. Nový zákon má takýmto praktikám zamedziť (predplatenie si 690€ mesačnej materskej za mesačných 50€ využívalo veľa ľudí). Keby sme túto záležitosť nestihli zrealizovať do konca januára, tak by sme namiesto 50€ platili 400€, čo absolútne stráca zmysel (platí sa 9 mesiacov a materská sa poberá 6 mesiacov). Opäť sa raz potvrdilo, že informácie sú peniaze - finančný poradca nám takto "zarobil" vyše 3000€.

Štátu som na daniach a odvodoch zaplatil toľko, že mi vôbec nevadí, ak ho takýmto spôsobom pre zmenu podojím ja.

Bez toho, aby ma fin. poradca na túto možnosť upozornil, som nemal šancu. O možnosti pripoistenia, ktorá tu dlhé roky bola, som vedel. Myslel som si však, že novelou zákona o túto možnosť prídeme. Informácia, že nejaké odbobie môžeme platiť po starom (t.j. len 50€) napriek novému zákonu účinnému od 1.2.2012, bola kľúčová. Sám by som sa k tejto informácii nedopracoval - úradníci v tom majú zmätok a preto sa táto možnosť súbehu starého a nového zákona neobjavila ani v médiách.

Na čo je dobrý finančný poradca? Aby Vám radil, aby Vás informoval. Taký fin. poradca, ktorého jediným záujmom je uzatváranie poistiek a iných finančných produktov, je na nič. Svojho fin. poradcu si preto starostlivo vyberajte.

Poviedka o mladom nadržanom proletárovi

Obrázok: stockphotos.sk

Poviedka z diskusie na SME:

Slušný 25-ročný zamestnaný proletár zo stredne veľkej slovenskej obce s lokálne priemernou mzdou šiel na diskotéku do vedľajšej obce, kde si našiel krásnu babu a za budovou diskotéky jej v ten istý večer spravil dieťa. Majú sa radi, tak sa zoberú a chcú bývať vo vlastnom. Tak si našli pekný nový domček za 100-tisíc EUR (83 300€ bez dph, DPH je 16 700€).

Chlapec chytil pero a papier a počíta ...

Domček 100-tisic - banka mu dá celú sumu za neuveriteľne nízky úrok 3,75% p.a. Splácať bude 40 rokov 406 EUR (celú jeho netto mzdu) mesačne a dokonca mu odpustia aj iné poplatky. Za 40 rokov pošle banke 195-tisic EUR (banka má z toho ryžu 95 000€).

Počíta ďalej.
Na to, aby mal netto 406€, musí mať supehrubú mzdu na úrovni dnešných 676€ a tú si musí udržať celých 40 rokov. Je jedno či ide o dane, zdravotné, sociálne, starobné - proste je to zákonné výpalné mesačne 270€. Za 40 rokov takto pošle štátu 130 000€.

V závere rozmýšľa, či má poslať babu na potrat a ísť sa obesiť. Na to, aby získal majetok v hodnote 83300€, musí za 40 rokov odovzdať štátu 146 700€ a banke 95 000€. Spolu teda musí odovzdať 241 700€.

Nadobudnutý majetok predstavuje 25,6% z jeho superhrubej mzdy 325 000€ za 40 rokov. Štát zobral 45,1% z jeho superhrubej mzdy a banka zobrala 29,2% z jeho superhrubej mzdy v priebehu 40 rokov.

Keď so svojimi vnukmi vo veku 65 rokov dostane svoj čistý list vlastnícta k domu, v ktorom 40 rokov žil a ktorý 40 rokov zveľaďoval (ktovie za aké peniaze, keďže z celej mzdy platil hypotéku), bude veľmi šťastný, pretože mu už zostáva len 5 rokov práce na to, aby od štátu dostal výmer na minimálny dôchodok.

Celé je to samozrejme fikcia, pretože chlapec by na začiatku zrejme skapal od hladu (pokiaľ nemá rodinu, ktorá mu to pomôže ťahať). Je tam veľa premenných - výška mzdy a benefitov, prehodnotenie hypoúveru, nepočíta sa s infláciou, ktorú by mal dorovnať plat, atď. Ale takto to asi vychádza.

Smutní Slováci

Obrázok: eduarddlabola.wz.cz

Včera som v televíznych novinách videl zaujímavý príspevok, ktorý pojednával o medzinárodných manželstvách. Jeden Slovák, ktorý sa oženil s Brazílčankou, sa posťažoval, že jej jednoducho nedokáže vysvetliť, prečo sú Slováci takí smutní a prečo si nepomáhajú tak, ako je ona z domovu zvyknutá.

Myslím si, že to nie je o peniazoch alebo majetku. Trochu som googlil a zistil som, že brazílska priemerná mzda je o niečo nižšia ako tá naša. Slováci si jednoducho nedokážu užívať život bez ohľadu na finančné pomery. Hlbšia príčina pre mňa ostáva neznáma a preto si myslím, že by sme sa mali nad týmto smutným faktom zamyslieť.

Gastrolístky - vhodné akurát pre nesvojprávnych

Foto: TVNOVINY.sk

V boji o gastrolístky, ktorý v poslednom období na politickej scéne prebieha, ako obvykle prehral zdravý rozum a zvíťazil lobbing firiem, ktoré z nezmyselného zákona profitujú.

Navrhovaná zmena mala vytvoriť priestor pre možnosť odmietnutia gastrolístkov, ktoré nie sú ničím iným, iba odlišným typom bankovky - s obmedzenou platnosťou 1 rok a s určeným účelom využitia. Ak by zmena prešla, mohli by si ľudia zvoliť, či dostanú určenú sumu vyplatenú v regulérnych bankovkách, alebo v gastrolístkoch. Sloboda však niektorým ľuďom nevonia a tak sa zdá, že boj o gastrolístky vyhrali gastrofirmy, ktoré lístky tlačia a vydávajú. Samozrejme si pri tom nezabudnú zakaždým odkusnúť kus koláča, ktorý tým pádom chýba zamestnancom.

Problém má však hlbšie korene. Všetko sa začína v myslení ľudí, ktorí:

• nechápu, že majú svoj plat znížený o poplatky za vydávanie gastrolístkov, resp. že si zo svojho platu kvôli gastrolístkom kúpia menej, nakoľko sú ceny navýšené o poplatky, ktoré platia reštaurácie a supermarkety gastrofirmám. Obvyklá argumentácia "však to platí zamestnávateľ, mne je to jedno" je chybná, pretože zamestnávateľ to platí z platu zamestnanca, ktorý by zamestnanec mohol dostať ale práve kvôli gastrolístkom v plnej výške nedostane.
• si myslia, že práve oni vedia, čo je pre druhých ľudí najlepšie. Nútiť ľudí využívať časť svojho platu spôsobom, ktorý niekto iný určí, nemá nič spoločné s demokraciou a so slobodou. Keď sa rozhodnem, že dnes využijem peniaze iným spôsobom, žiaden štát ani iný človek mi v tom nesmie brániť. Ľudia nezomrú od hladu len preto, že by nedostávali "peniaze viazané na určený účel - stravovanie".
• nemajú radi slobodu. Možnosť slobodnej voľby naozaj niekomu môže privodiť hlavybôľ. Pre takých ľudí by sa mohol zriadiť prerozdeľovací úrad, do ktorého by ľudia mohli dobrovoľne odovzdať celú svoju výplatu a úrad by im cez poukážky presne určil, ako majú so svojimi peniazmi naložiť. Ďalšie možné riešenie je zbaviť takých ľudí svojprávnosti.
• si myslia, že po zrušení gastrolístkov skrachujú všetky reštaurácie. Nie, všetky neskrachujú. Do večných lovíšť odídu iba tie, ktoré nie sú životaschopné. Nech sa reštaurácie snažia presadiť v skutočnom konkurenčnom boji. Každý podnikateľ by veľmi rád podnikal v štátom dotovanom prostredí. Takéto podnikanie ale nemá nič spoločné so slobodným trhom a s férovým kapitalizmom. Zvýhodňovanie jednej skupiny podnikateľov na úkor druhej skupiny ešte nikdy v histórii z dlhodobého hľadiska neprinieslo nič dobré. Práve naopak.

Gastrolístky sú nezmysel. Štát prostredníctvom nich diktuje ľuďom, ako majú žiť. To je presný opak slobody. To už rovno môžeme zaviesť povinné poukážky na toalety, aby ľudia náhodou nezabudli vyprázdniť to, čo na obed naplnili. Samozrejme takéto poukážky by platili iba na certifikovaných toaletách. Certifikáciu by zabezpečovali špecializované firmy. Bez pochýb, za poplatok - veď poukážky sú tu na to, aby sa na nich dalo dobre zarobiť.

Aká vysoká je miera prerozdeľovania na Slovensku?

Daňové zaťaženie na Slovensku



Veľa politikov, predovšetkým tých pravicových, s obľubou v televíznych diskusných reláciách opakuje argument o nízkej miere prerozdeľovania na Slovensku (t.j. podielu verejných výdavkov štátu na hrubom domácom produkte). Slovensko patrí medzi štáty s najnižšou mierou prerozdeľovania v rámci EÚ.

Moja peňaženka však pri pohľade na výplatnú pásku tento názor nezdieľa, preto som začal googliť, kde je pes zakopaný. Prvé číslo, na ktoré som sa zameral, bola samotná výška prerozdeľovania na Slovensku. Tá je podľa nadácie Hayek za rok 2011 rovná 42%, čo dokazuje, že na Slovensko skutočná pravica ešte nedorazila, ak sa tá súčasná dokáže hrdiť takýmto údajne nízkym číslom. Napriek tomu, že 42% je veľa, nie je to konečná miera zdaňovania na Slovensku. Podľa znázorneného grafu, ktorý som si požičal z analýzy dňa daňovej slobody za rok 2011 od nadácie Hayek (tabuľka a graf je cca v strede dokumentu), je priemerný podiel daní a odvodov vo výške až 52% platu! Zamestnancovi teda z jeho platu ostane menej ako polovica - iba 48%. (Pod pojmom "plat" chápem superhrubú mzdu, čiže skutočnú mzdu zamestnanca, ako som písal prednedávnom. Rovnako chápe mzdu aj uvedená analýza).

Miera prerozdeľovania v EÚ je v priemere naozaj vyššia. Za posledné roky sa podľa eurostatu pohybovala na priemernej úrovni medzi 45% - 48% (v roku 2007 vo výške 45,7%, dáta za rok 2010 a prognózu za rok 2011 som bohužiaľ nenašiel) . Dôvod na oslavu však nie je, keďže slovenských 42% je ďaleko od ekonómami odporúčaných 25%.

Pri pohľade na vyššieuvedené čísla je hneď zrejmý jeden paradox: samotná nadácia Hayek uvádza deň daňovej slobody podľa miery prerozdeľovania, ktorú vypočítala na úrovni 42%, pričom v tom istom materiáli sa uvádza celková miera zdanenia na úrovni 52%. Miera prerozdeľovania teda zjavne nevypovedá celú pravdu o celkovej miere zdanenia. Ako jediné vysvetlenie uvedeného rozporu mi napadá, že nie celé HDP skončí v peňaženkách daňových poplatníkov. Z toho vyplýva logický záver, že značná časť HDP, resp. bohatstva, sa vyváža zo Slovenska von. Teoreticky je možné mať každoročne stále vyššie HDP, ktoré každoročne znižuje podiel verejných výdavkov štátu na hrubom domácom produkte (čiže mieru prerozdeľovania) a zároveň vysoké daňové zaťaženie, čím vzniká rozpor medzi nízkou mierou prerozdeľovania a vysokým daňovým zaťažením. Možno keby som bol ekonóm, tak by mi to pripadalo ako samozrejmé.

Superhrubá mzda - okamih pravdy o výške daňového a odvodového zaťaženia

Pojem "mzda" je zdanlivo každému jasný. Našim politikom sa však počas posledných desaťročí podarilo vniesť do mzdového systému toľko chaosu, že už iba malé percento ľudí vie, aká je ich skutočná mzda.

Som presvedčený, že tento chaos je úmyselný, aby ľudia nevedeli, o koľko ich štát každý mesiac oberie. Okaté nepríjemné čísla sú zakrývané tzv. hrubou mzdou, čo je iba akási fiktívna medzisuma, ktorá nevypovedá ani o tom, koľko na zamestnanca minie zamestnávateľ, ani o tom, koľko zamestnanec nakoniec naozaj dostane na účet. Hrubá mzda je položená niekde uprostred týchto čísel a jej jediný zmysel je v kamuflovaní reality. Tou realitou je, že každý zamestnanec má skutočnú mzdu, tzv. superhrubú mzdu nazývanú aj cena práce, oveľa vyššiu, než si myslí.

Keby každý uchádzač o prácu diskutoval o svojom plate v kontexte skutočnej mzdy, t.j. superhrubej mzdy, diskusia by sa viedla o oveľa vyšších číslach. Zároveň by bolo každému zamestnancovi z výplatnej pásky hneď na prvý pohľad jasné, ako veľa mu štát z jeho skutočnej mzdy berie. V tom okamihu by ľudia začali od štátu požadovať kvalitnejšie služby a boli by aspoň o trochu menej ľahostajní k plytvaniu peňazí daňových poplatníkov. Veď pri takých vysokých cenách za služby štátu je logické vyžadovať vyššiu kvalitu. Druhým zásadným efektom takejto zmeny by bolo spravodlivejšie, resp. presnejšie porovnávanie platov v rámci EU.

Áno, často vyslovenou námietkou je fakt, že cena práce je už dnes uvádzaná na výplatnej páske. Bohužiaľ, ľudia tomuto číslu nerozumejú (ak si ho vôbec pozrú), čoho dôsledkom je, že nepovažujú odvody zamestnávateľa za súčasť ich platu. Zamestnávateľovi je však jedno, ako čo nazveme, keďže to musí tak či tak zaplatiť, a preto pokiaľ sa nebude o cene práce (superhrubej mzde) vyjednávať na pohovoroch (namiesto fiktívnej hrubej mzdy), dovtedy nebudú ľudia vedieť a hlavne chápať, aká je ich skutočná mzda a aké sú skutočné sumy každomesačne odvádzané štátu z ich výplaty.

Som preto rád, že sa našiel minister, ktorý má ambíciu urobiť v tomto chaose poriadok. Pevne dúfam, že sa súčasnému ministrovi práce a sociálnych vecí Jozefovi Mihálovi podarí zavedenie superhrubej mzdy presadiť a že to následný minister nebude meniť.