Na čo je dobrý finančný poradca

Obrázok: biznisblog.sk

Na čo je dobrý osobný finančný poradca? Až do minulého týždňa som bol presvedčený, že na nič.

Väčšina poradcov je otravných, keď si chcú zarobiť na poistkách a finančných produktoch a potom o nich už dlý čas nepočujete. Taktiež Vás nútia z času na čas na prepoistenie, nakoľko z toho majú províziu. Finančný poradca Vás nasmeruje k finančným produktom, ktorých potrebnosť je väčšinou otázna a ktoré si tak či tak dokážete zabezpečiť sami.

Stala sa však zvláštna vec. Minulý týždeň mi môj finančný poradca reálne "zarobil" stovky EUR bez toho, aby on na tom získal čo i len cent.

Mal som šťastie na fin. poradcu. Nie je až taký otravný, ako táto kategória ľudí zvykne byť, a navyše pravidelne poskytuje aj dôležité informácie, na ktorých síce nezarobí nič, ale patria k dobrému servisu pre klienta.

Takže, ako mi minulý týždeň fin. poradca "zarobil" peniaze? V rámci pravidelného informovania mi poskytol dobre spracovanú informáciu o možnosti pripoistenia v sociálnej poisťovni pred účinnosťou nového zákona, a navyše nemal problém vysvetliť mi to aj po telefóne (prostredníctvom jeho manželky, ktorá si informácie detailne naštudovala pre jej klientov) počas viacerých dlhých hovorov. Nejasnosti vyplývajúce z mojich otázok zisťoval priamo v sociálnej poisťovni u kontaktnej osoby, ktorú na to má. Mne na sociálnej poisťovni poradiť nevedeli, bol som na ústredni aj na pobočke, ale ani sami nevedeli, ako to je. Poradila mi iba manželka môjho fin. poradcu. Cez telefón v soc. poisťovni v odbore nemocenského poistenia mi dokonca povedali, že môžeme platiť a potom, keď manželka otehotnie, tak máme znovu prísť a uvidí sa, čo ďalej. Takže, od úradníkov som sa nedozvedel, či by platenie nebolo zbytočné.

Celá finta spočívala v tom, že do nadobudnutia účinnosti nového zákona (1.2.2012) môže budúca mamička podať žiadosť na nemocenské pripoistenie tak, ako to robili "mamičky" doteraz. Pokiaľ stihneme zaplatiť prvú splátku za január do 8.2.2012 (čo sme stihli), tak budeme 9 mesiacov platiť ešte podľa starého zákona, t.j. pri maximálnom vymeriavacom základe cca. 50€. Takto si predplatíme 690€ mesačne, ktoré budeme dostávať ako materskú. Nový zákon má takýmto praktikám zamedziť (predplatenie si 690€ mesačnej materskej za mesačných 50€ využívalo veľa ľudí). Keby sme túto záležitosť nestihli zrealizovať do konca januára, tak by sme namiesto 50€ platili 400€, čo absolútne stráca zmysel (platí sa 9 mesiacov a materská sa poberá 6 mesiacov). Opäť sa raz potvrdilo, že informácie sú peniaze - finančný poradca nám takto "zarobil" vyše 3000€.

Štátu som na daniach a odvodoch zaplatil toľko, že mi vôbec nevadí, ak ho takýmto spôsobom pre zmenu podojím ja.

Bez toho, aby ma fin. poradca na túto možnosť upozornil, som nemal šancu. O možnosti pripoistenia, ktorá tu dlhé roky bola, som vedel. Myslel som si však, že novelou zákona o túto možnosť prídeme. Informácia, že nejaké odbobie môžeme platiť po starom (t.j. len 50€) napriek novému zákonu účinnému od 1.2.2012, bola kľúčová. Sám by som sa k tejto informácii nedopracoval - úradníci v tom majú zmätok a preto sa táto možnosť súbehu starého a nového zákona neobjavila ani v médiách.

Na čo je dobrý finančný poradca? Aby Vám radil, aby Vás informoval. Taký fin. poradca, ktorého jediným záujmom je uzatváranie poistiek a iných finančných produktov, je na nič. Svojho fin. poradcu si preto starostlivo vyberajte.

Poviedka o mladom nadržanom proletárovi

Obrázok: stockphotos.sk

Poviedka z diskusie na SME:

Slušný 25-ročný zamestnaný proletár zo stredne veľkej slovenskej obce s lokálne priemernou mzdou šiel na diskotéku do vedľajšej obce, kde si našiel krásnu babu a za budovou diskotéky jej v ten istý večer spravil dieťa. Majú sa radi, tak sa zoberú a chcú bývať vo vlastnom. Tak si našli pekný nový domček za 100-tisíc EUR (83 300€ bez dph, DPH je 16 700€).

Chlapec chytil pero a papier a počíta ...

Domček 100-tisic - banka mu dá celú sumu za neuveriteľne nízky úrok 3,75% p.a. Splácať bude 40 rokov 406 EUR (celú jeho netto mzdu) mesačne a dokonca mu odpustia aj iné poplatky. Za 40 rokov pošle banke 195-tisic EUR (banka má z toho ryžu 95 000€).

Počíta ďalej.
Na to, aby mal netto 406€, musí mať supehrubú mzdu na úrovni dnešných 676€ a tú si musí udržať celých 40 rokov. Je jedno či ide o dane, zdravotné, sociálne, starobné - proste je to zákonné výpalné mesačne 270€. Za 40 rokov takto pošle štátu 130 000€.

V závere rozmýšľa, či má poslať babu na potrat a ísť sa obesiť. Na to, aby získal majetok v hodnote 83300€, musí za 40 rokov odovzdať štátu 146 700€ a banke 95 000€. Spolu teda musí odovzdať 241 700€.

Nadobudnutý majetok predstavuje 25,6% z jeho superhrubej mzdy 325 000€ za 40 rokov. Štát zobral 45,1% z jeho superhrubej mzdy a banka zobrala 29,2% z jeho superhrubej mzdy v priebehu 40 rokov.

Keď so svojimi vnukmi vo veku 65 rokov dostane svoj čistý list vlastnícta k domu, v ktorom 40 rokov žil a ktorý 40 rokov zveľaďoval (ktovie za aké peniaze, keďže z celej mzdy platil hypotéku), bude veľmi šťastný, pretože mu už zostáva len 5 rokov práce na to, aby od štátu dostal výmer na minimálny dôchodok.

Celé je to samozrejme fikcia, pretože chlapec by na začiatku zrejme skapal od hladu (pokiaľ nemá rodinu, ktorá mu to pomôže ťahať). Je tam veľa premenných - výška mzdy a benefitov, prehodnotenie hypoúveru, nepočíta sa s infláciou, ktorú by mal dorovnať plat, atď. Ale takto to asi vychádza.

Aká vysoká je miera prerozdeľovania na Slovensku?

Daňové zaťaženie na Slovensku



Veľa politikov, predovšetkým tých pravicových, s obľubou v televíznych diskusných reláciách opakuje argument o nízkej miere prerozdeľovania na Slovensku (t.j. podielu verejných výdavkov štátu na hrubom domácom produkte). Slovensko patrí medzi štáty s najnižšou mierou prerozdeľovania v rámci EÚ.

Moja peňaženka však pri pohľade na výplatnú pásku tento názor nezdieľa, preto som začal googliť, kde je pes zakopaný. Prvé číslo, na ktoré som sa zameral, bola samotná výška prerozdeľovania na Slovensku. Tá je podľa nadácie Hayek za rok 2011 rovná 42%, čo dokazuje, že na Slovensko skutočná pravica ešte nedorazila, ak sa tá súčasná dokáže hrdiť takýmto údajne nízkym číslom. Napriek tomu, že 42% je veľa, nie je to konečná miera zdaňovania na Slovensku. Podľa znázorneného grafu, ktorý som si požičal z analýzy dňa daňovej slobody za rok 2011 od nadácie Hayek (tabuľka a graf je cca v strede dokumentu), je priemerný podiel daní a odvodov vo výške až 52% platu! Zamestnancovi teda z jeho platu ostane menej ako polovica - iba 48%. (Pod pojmom "plat" chápem superhrubú mzdu, čiže skutočnú mzdu zamestnanca, ako som písal prednedávnom. Rovnako chápe mzdu aj uvedená analýza).

Miera prerozdeľovania v EÚ je v priemere naozaj vyššia. Za posledné roky sa podľa eurostatu pohybovala na priemernej úrovni medzi 45% - 48% (v roku 2007 vo výške 45,7%, dáta za rok 2010 a prognózu za rok 2011 som bohužiaľ nenašiel) . Dôvod na oslavu však nie je, keďže slovenských 42% je ďaleko od ekonómami odporúčaných 25%.

Pri pohľade na vyššieuvedené čísla je hneď zrejmý jeden paradox: samotná nadácia Hayek uvádza deň daňovej slobody podľa miery prerozdeľovania, ktorú vypočítala na úrovni 42%, pričom v tom istom materiáli sa uvádza celková miera zdanenia na úrovni 52%. Miera prerozdeľovania teda zjavne nevypovedá celú pravdu o celkovej miere zdanenia. Ako jediné vysvetlenie uvedeného rozporu mi napadá, že nie celé HDP skončí v peňaženkách daňových poplatníkov. Z toho vyplýva logický záver, že značná časť HDP, resp. bohatstva, sa vyváža zo Slovenska von. Teoreticky je možné mať každoročne stále vyššie HDP, ktoré každoročne znižuje podiel verejných výdavkov štátu na hrubom domácom produkte (čiže mieru prerozdeľovania) a zároveň vysoké daňové zaťaženie, čím vzniká rozpor medzi nízkou mierou prerozdeľovania a vysokým daňovým zaťažením. Možno keby som bol ekonóm, tak by mi to pripadalo ako samozrejmé.

Superhrubá mzda - okamih pravdy o výške daňového a odvodového zaťaženia

Pojem "mzda" je zdanlivo každému jasný. Našim politikom sa však počas posledných desaťročí podarilo vniesť do mzdového systému toľko chaosu, že už iba malé percento ľudí vie, aká je ich skutočná mzda.

Som presvedčený, že tento chaos je úmyselný, aby ľudia nevedeli, o koľko ich štát každý mesiac oberie. Okaté nepríjemné čísla sú zakrývané tzv. hrubou mzdou, čo je iba akási fiktívna medzisuma, ktorá nevypovedá ani o tom, koľko na zamestnanca minie zamestnávateľ, ani o tom, koľko zamestnanec nakoniec naozaj dostane na účet. Hrubá mzda je položená niekde uprostred týchto čísel a jej jediný zmysel je v kamuflovaní reality. Tou realitou je, že každý zamestnanec má skutočnú mzdu, tzv. superhrubú mzdu nazývanú aj cena práce, oveľa vyššiu, než si myslí.

Keby každý uchádzač o prácu diskutoval o svojom plate v kontexte skutočnej mzdy, t.j. superhrubej mzdy, diskusia by sa viedla o oveľa vyšších číslach. Zároveň by bolo každému zamestnancovi z výplatnej pásky hneď na prvý pohľad jasné, ako veľa mu štát z jeho skutočnej mzdy berie. V tom okamihu by ľudia začali od štátu požadovať kvalitnejšie služby a boli by aspoň o trochu menej ľahostajní k plytvaniu peňazí daňových poplatníkov. Veď pri takých vysokých cenách za služby štátu je logické vyžadovať vyššiu kvalitu. Druhým zásadným efektom takejto zmeny by bolo spravodlivejšie, resp. presnejšie porovnávanie platov v rámci EU.

Áno, často vyslovenou námietkou je fakt, že cena práce je už dnes uvádzaná na výplatnej páske. Bohužiaľ, ľudia tomuto číslu nerozumejú (ak si ho vôbec pozrú), čoho dôsledkom je, že nepovažujú odvody zamestnávateľa za súčasť ich platu. Zamestnávateľovi je však jedno, ako čo nazveme, keďže to musí tak či tak zaplatiť, a preto pokiaľ sa nebude o cene práce (superhrubej mzde) vyjednávať na pohovoroch (namiesto fiktívnej hrubej mzdy), dovtedy nebudú ľudia vedieť a hlavne chápať, aká je ich skutočná mzda a aké sú skutočné sumy každomesačne odvádzané štátu z ich výplaty.

Som preto rád, že sa našiel minister, ktorý má ambíciu urobiť v tomto chaose poriadok. Pevne dúfam, že sa súčasnému ministrovi práce a sociálnych vecí Jozefovi Mihálovi podarí zavedenie superhrubej mzdy presadiť a že to následný minister nebude meniť.