Zobrazujú sa príspevky s označením matematika. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením matematika. Zobraziť všetky príspevky

nedeľa 22. januára 2012

Facebook odhalil matematickú negramotnosť Slovákov a Čechov

Zdroj: Facebook. Obrázok stiahnutý z imageshack.us
Pre maximálnu veľkosť obrázku klikni SEM
Pred pár dňami mi priateľka ukázala cez Facebook jednoduchý príklad:
  • 9 + 0 + 9 + 0 + 9 x 0 + 9 = ?
Neprikladal som tomu veľkú dôležitosť, keďže sme sa rýchlo zhodli na výsledku 27. O to väčším prekvapením bolo zistenie, že sa okolo tohto príkladu strhla búrlivá diskusia.

Je to neuveriteľné. Častými odpoveďami boli hodnoty 0, 9, 27, 36. Keby matematika podliehala demokracii, do "parlamentu výsledkov" by sa dostali dva rovnako často sa vyskytujúce výsledky 9 a 27.

Prečo je správnym výsledkom hodnota 27? Nuž, pretože to prvé, čo sa na základnej škole učí, je pravidlo, že násobenie má prednosť pred sčítavaním. A keďže v príklade nie sú použité žiadne zátvorky, ktoré by mohli zmeniť poradie počítania, tak výsledok je 27.

Pre tých, ktorí túto "lahôdku" zvládli, mám pripravený ďalší zaujímavý príklad, ktorý som na internete našiel. Ešte predtým sa však detailnejšie pozrime na niektoré odpovede, ktoré je možné vidieť po kliknutí na obrázok pod nadpisom. Veľmi nerád sa ľuďom vysmievam, ale tentokrát mi to naozaj nedalo. Tu je výber toho najlepšieho, aj s mojím (trápnym) komentárom:
  • Perta Vašulínová: kdo napsal něco jinýho než 9, ať se vrátí do 1. třídy !!! :D
    • Veru, Petra, niektorí ľudia prvú triedu zjavne prespali.
  • MalFoyčina Veunka Růžičková: táta je matematik :D a ještě nikdy nezažil, že 27x0 je 27 ?D
    • Takých matematikov potrebuje tento svet oveľa viac.
  • Kačka Michálková: 0 ... to je jasný jako facka :D :D
    • Mám chuť niekoho prefackať ...
  • Simona Majtanová: 9, je vidno, že poniektorých nebavila matika v škole :))
    • Áno, je to vidno.
  • Radek Ludvík: NULA !! :D ale dobrej chyták pro blondýny :D :D :D
    • Aj pre blonďákov ...
  • František Zdražil: Nevím, jestli ti, kteří napsali, že výsledek je nula nebo 27 jsou mentálně zavostalí, nebo si dělali prdel, každopádně výsledek je 9 :)
    • My si len robíme srandu, mentálnu zaostalosť prenechávame iným
  • Kačenka Hakelová: Jste asi chytrý :D. Vždy když se násobí nebo dělí nulou, je to nula. Takže 0+9 je 9.
    • Mne sa ešte nikdy nič nepodarilo vydeliť nulou, ale Kačenka zrejme žije v nejakom paralelnom vesmíre, kde to možné je.
  • Petr Nagy: Vy lopaty, je to jednoduché 27x9, ktery ko**t přišel na to, že přednost ma krát, drž se
    • Moja učiteľka na základnej škole ma vytrvalo presviedčala, že násobenie má naozaj vždy prednosť pred sčítavaním. Asi bola tiež lopata.
  • Silvia Menšíková: výsledok je 9 .. lebo HOCIČO KRÁT NULA JE NULA !!! To pre tých, čo nechodili na základku :DDD
    • Tých, ktorí nechodili na základku, zrejme bude viacej
  • MaTúš Fox LíŠka: keď je v príklade x 0 tak je výsledok vždy nula, debili :D
    • Zrejme podľa hesla: všetci sú debili, len ja som normálny.

Je to zábavné a smutné zároveň. Tak to dopadne, keď väčšina národa považuje matematiku za zbytočný predmet.
Poďme však k sľúbenému novému príkladu. Príklad je určený "pokročilejším" študentom - teda tým, ktorí na prvý príklad správne odpovedali 27. Ide o jednoduchú rovnicu A = B, na ktorej sa v postupných krokoch robia matematické úpravy:


A
=
B
| • A
A2
=
AB
| – B2
A2 – B2
=
AB – B2
|
(A + B)(A – B)
=
B(A – B)
| ÷(A – B)
A + B
=
B



Otázka: Ako je možné, že na začiatku bolo A = B a na konci je A + B = B? Môže platiť oboje súčasne, ak A aj B sú ľubovoľné reálne čísla? Odkiaľ sa vzalo to "druhé" B?
Nájdite chybu, ak tam nejaká je.

sobota 19. novembra 2011

Transformácia medzi maržou a obchodnou prirážkou

V predchádzajúcom blogu som sa pokúsil objasniť pojmy marža, rabat a obchodná prirážka. V použitom príklade som spomenul nutnosť transformácie marže na obchodnú prirážku. Cieľom bolo zistiť, akú obchodnú prirážku potrebuje obchodník mať, aby dosiahol stanovenú maržu. Otázka môže znieť aj opačne, t.j. akú maržu má obchodník pri stanovenej obchodnej prirážke. Poďme si teda ukázať, ako takéto transformácie vykonať. Bude nám k tomu stačiť matematika základnej školy.

Základom je zostavenie dvoch jednoduchých rovníc na základe definície marže a obchodnej prirážky:
  • MOC - [M / 100] * MOC = VOC
  • VOC + [P / 100] * VOC = MOC
M - Marža
P - Prirážka
MOC - maloobchodná cena (predajná cena)
VOC - veľkoobchodná cena (nákupná cena)

Jednoduchou úpravou uvedených rovníc dostaneme nasledovný medzikrok:
  • MOC (1 - M/100) = VOC
  • VOC (1 + P/100) = MOC
Spojením takto pripravených rovníc dostaneme základnú rovnicu vyjadrujúcu vzťah medzi maržou a obchodnou prirážkou:
  • (1 + P/100) (1 - M/100) = 1
Táto základná rovnica má nasledovné 2 riešenia:
  • P = 100 M / (100 - M)
  • M = 100 P / (100 + P)

A je to. Keď chceme z marže vypočítat prirážku, dosadíme do prevého vzorca výšku marže. Keď chceme z prirážky vypočítať maržu, dosadíme do druhého vzorca výšku prirážky.

Príklad 1: Obchodník si stanovil maržu 60%. Po dosadení čísla 60 do prvého vzorca zistíme, že si obchodník musí prirátať prirážku 150% ku svojej nákupnej cene, aby dosiahol stanovenú maržu.

Príklad 2: Obchodník si stanovil prirážku 120% k nákupnej cene. Po dosadení čísla 120 do druhého vzorca zistíme, že obchodník podniká s maržou 54,54%.

utorok 8. novembra 2011

Obchodná prirážka, Marža, Rabat - Definícia pojmov

Dnes som mal s kolegom v práci, absolventom Ekonomickej univerzity v Bratislave, výmenu názorov ohľadom pojmu "marža". Takúto diskusiu som zažil už veľakrát. Ľudia, často aj podnikatelia, nepoznajú presný význam týchto pojmov, ktoré používajú, a tým vnášajú do diskusie omyly a nepochopenia.

Aby som kolegovi dokázal, že sa mýli, musel som trochu posurfovať po internete. Ihneď som zistil, že cca 25% webstránok, ako aj 25% diskutujúcich na diskusiách, má mylnú definíciu pojmov "marža", "rabat", "obchodná prirážka".

Poďme si teda uvedené pojmy objasniť:
  • Obchodná prirážka - percentuálne vyjadrenie navýšenia nákupnej ceny. Základ tvorí nákupná cena. Ide teda o percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou voči nákupnej cene.
    Vzorec na výpočet: [(P - N) / N] * 100%
  • Marža - percentuálne vyjadrenie výnosu z predaja. Základ tvorí predajná cena. Ide teda o percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou voči predajnej cene.
    Vzorec na výpočet: [(P - N) / P] * 100%
  • Rabat - percentuálne vyjadrenie zľavy. Základ tvorí predajná cena. Ide teda o percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou voči predajnej cene.
    Vzorec na výpočet: [(P - N) / P] * 100%
P - predajná cena
N - nákupná cena

Ako vidno, vzorce na výpočet marže a rabatu sú rovnaké. Rozdiel medzi maržou a rabatom je najmä filozofický. Marža a rabat dávajú rôzne percentuálne výsledky vďaka tomu, že predajná a nákupná cena nie je v oboch prípadoch to isté. Rozdiel je v kontexte, nakoľko marža sa používa v kontexte predávajúceho a rabat sa používa v kontexte kupujúceho.

Ľudia si často mýlia pojmy marža, rabat a obchodná prirážka. Najčastejším omylom je, že si maržu zamieňajú s obchodnou prirážkou - považujú to za to isté, čo je obrovský omyl, nakoľko rozdiel v použitých základoch je veľmi dôležitý. Pri diskusii odberateľa s dodávateľom potom vznikajú veľké problémy, najmä keď príde prvá faktúra a jedna zo strán sa čuduje "chybným" údajom.

Zo vzorcov, ktoré som uviedol, plynie jedno veľmi dôležité ponaučenie: Marža nikdy nemôže byť viac ako 100%. Nech by si obchodník stanovil akúkoľvek obchodnú prirážku (kľudne aj 5000%), nikdy sa nedostane na 100% maržu. Matematicky vzato, marža vo výške 100% znamená dve veci:
  • buď obchodník nakupuje za 0 EUR,
  • alebo si obchodník stanovil obchodnú prirážku nekonečno percent.
Oba prípady sú dosť absurdné na to, aby bolo možné konštatovať, že 100% marža neexistuje. Kto tvrdí, že obchodníci majú 100% a väčšie marže, ten nevie, o čom hovorí. Vyskytuje sa to najmä u niektorých politikov, často však aj u neskúsených podnikateľov.

Pre lepšie objasnenie uvedených definícií a vzorcov si uveďme malý príklad:
  • Dodávateľ nakúpi alebo vyrobí svoj ponúkaný tovar za 40€. Nazvime túto cenu základnou výrobnou cenou (ZVC).
  • Dodávateľ má stanovenú predajnú cenu tovaru 100€. Nazvime túto cenu odporúčanou maloobchodnou cenou (OMC).
  • Dodávateľ ponúka obchodníkovi rabat 50% z OMC pri odbere 30 kusov tovaru. Cena po odpočítaní rabatu je teda 50€. Z pohľadu dodávateľa ide o predajnú cenu pre konkrétneho obchodníka pri konkrétnom odbernom množstve. Nazvime túto cenu veľkoobchodnou cenou (VC).
  • Z vyššie uvedeného vyplýva, že dodávateľ má stanovenú maloobchodnú maržu 60% (ZVC = 40€, OMC = 100€). Ako vidno, v tomto kontexte je marža dodávateľa 60% odlišná od rabatu obchodníka 50%, napriek rovnakým použitým vzorcom a aj napriek rovnakej OMC. Je to spôsobené odlišnými obstarávacími cenami dodávateľa a obchodníka - obstarávacia cena dodávateľa je ZVC = 40€ a obstarávacia cena obchodníka je VC = 50€. Preto je pri aplikovaní vzorcov vždy dôležitý kontext.
  • Poznámka: Maloobchodná prirážka dodávateľa je 150% (ZVC = 40€, OMC = 100€). Maloobchodná marža 60% je odlišná od maloobchodnej prirážky 150% vďaka rozdielnym použitým základom (t.j. operuje sa s rovnakými číslami, ale rozdielnymi vzorcami).
  • Poznámka: Veľkoobchodná marža dodávateľa je 20% (ZVC = 40€, VC = 50€) a veľkoobchodná prirážka dodávateľa je 25% (ZVC = 40€, VC = 50€).
  • Pokračujme ďalej v príklade. Obchodník je obchodníkom preto, že chce tovar nakúpený od dodávateľa ďalej predať svojmu odberateľovi - zákazníkovi. Obchodník si stanovil, že chce mať maržu 55%. Aby si z takto stanovenej marže zistil, akú stanoví predajnú cenu, musí najprv transformáciou vypočítať, akú obchodnú prirážku musí mať, aby mal maržu 55%. Keďže je obchodník zdatný v matematike, nerobilo mu žiaden problém výpočtom zistiť, že hľadaná obchodná prirážka je 122,22%. Následne už nie je problém z VC 50€ vypočítať, že jeho predajná cena, nazvime ju maloobchodná cena (MC), bude 111,11€.
  • Poznámka: Ako vidno, OMC 100€ je odlišná od MC 111,11€. Je to kvôli tomu, že obchodník si stanovil svoju maržu podľa vlastného rozhodnutia.
  • Poznámka: Obchodník má teda rabat u dodávateľa 50% a zároveň má stanovenú maržu 55%. Predpokladom je, že jeho odberateľ (zákazník) nedostane žiaden rabat, nakoľko prípadný rabat zákazníka znižuje obchodníkovu maržu.
Otázka na záver: Kedy je výška rabatu totožná s výškou marže? Z pohľadu obchodníka takáto situácia nastáva, keď sú súčasne splnené nasledovné podmienky:
  • Obchodník akceptuje OMC stanovenú dodávateľom. Vtedy MC = OMC.
  • Obchodníkov odberateľ (zákazník) nedostane žiaden rabat.
Ak by teda obchodník z uvedeného príkladu predával tovar za 100€, tak jeho marža by bola 50% a bola by totožná s rabatom 50%, ktorý dostal od dodávateľa.

Vo všetkých uvedených príkladoch som zámerne operoval s cenami bez bližšieho určenia, či sa jedná o ceny bez DPH, alebo s DPH. Ako do výpočtu marže, rabatu a obchodnej prirážky vstupuje výška DPH uvádzam v diskusii nižšie aj s názorným číselným príkladom.

Aby som dokázal, že vyššie uvedené definície a vzorce sú správne, ponúkam viacero odkazov na domáce aj zahraničné zdroje, ktoré tvrdia to isté:

sobota 27. augusta 2011

Poviedka o mladom nadržanom proletárovi

Obrázok: stockphotos.sk

Slušný 25-ročný zamestnaný proletár zo stredne veľkej slovenskej obce s lokálne priemernou mzdou šiel na diskotéku do vedľajšej obce, kde si našiel krásnu babu a za budovou diskotéky jej v ten istý večer spravil dieťa. Majú sa radi, tak sa zoberú a chcú bývať vo vlastnom. Tak si našli pekný nový domček za 100-tisíc EUR (83 300€ bez dph, DPH je 16 700€).

Chlapec chytil pero a papier a počíta ...
Domček 100-tisic - banka mu dá celú sumu za neuveriteľne nízky úrok 3,75% p.a. Splácať bude 40 rokov 406 EUR (celú jeho netto mzdu) mesačne a dokonca mu odpustia aj iné poplatky. Za 40 rokov pošle banke 195-tisic EUR (banka má z toho ryžu 95 000€).

Počíta ďalej.
Na to, aby mal netto 406€, musí mať supehrubú mzdu na úrovni dnešných 676€ a tú si musí udržať celých 40 rokov. Je jedno či ide o dane, zdravotné, sociálne, starobné - proste je to zákonné výpalné mesačne 270€. Za 40 rokov takto pošle štátu 130 000€.

V závere rozmýšľa, či má poslať babu na potrat a ísť sa obesiť. Na to, aby získal majetok v hodnote 83300€, musí za 40 rokov odovzdať štátu 146 700€ a banke 95 000€. Spolu teda musí odovzdať 241 700€.
Nadobudnutý majetok predstavuje 25,6% z jeho superhrubej mzdy 325 000€ za 40 rokov. Štát zobral 45,1% z jeho superhrubej mzdy a banka zobrala 29,2% z jeho superhrubej mzdy v priebehu 40 rokov.

Keď so svojimi vnukmi vo veku 65 rokov dostane svoj čistý list vlastnícta k domu, v ktorom 40 rokov žil a ktorý 40 rokov zveľaďoval (ktovie za aké peniaze, keďže z celej mzdy platil hypotéku), bude veľmi šťastný, pretože mu už zostáva len 5 rokov práce na to, aby od štátu dostal výmer na minimálny dôchodok.

Celé je to samozrejme fikcia, pretože chlapec by na začiatku zrejme skapal od hladu (pokiaľ nemá rodinu, ktorá mu to pomôže ťahať). Je tam veľa premenných - výška mzdy a benefitov, prehodnotenie hypoúveru, nepočíta sa s infláciou, ktorú by mal dorovnať plat, atď. Ale takto to asi vychádza.

streda 6. júla 2011

Maturitné otázky z matematiky

Nová maturita: Matematika 1
Monika Reiterová – Katarína Partiková
Vydavateľstvo Príroda
ISBN 80-07-01309-1

Prednedávnom mi prišiel na mail klasický spam, ktorých dostávam denne niekoľko. Tento ma však svojou iróniou a precíznosťou vypracovania zaujal natoľko, že mi bolo ľúto ho vymazať. Prišiel čas podeliť sa o tento spam aj s ostatnými. Forma blogu mi pripadá kultivovanejšia, ako rozposielať to mailom, pretože blog si prečíta len ten človek, ktorého to zaujíma. Takto aspoň neobťažujem ostatných ľudí, ktorí o to záujem nemajú.

Maturitné otázky z matematiky na budúci rok:
  1. Sudca zoberie 15000 € za to, že spôsobí procesnú chybu, po ktorej prepustia mafiána z väzby a 3000 € za prekvalifikovanie trestného činu kvôli nižšej sadzbe odňatia slobody.

    Koľko mafiózov musí pustiť a koľko paragrafov prepísať, aby si mohol kúpiť stavebný pozemok na Slavíne rozmerov 50x20m, keď 1m2 stojí 5.000 €?
    .
  2. Poslanec berie 3000 € za hlasovanie o návrhu zákona. Za členstvo v rôznych dozorných radách poberá mesačne: 2000 €, 1500 €, 3300 € a 1500 €. K tomu navyše týždenne za lobing 1500 €.

    Čo sa mu viac oplatí: sedieť v parlamente alebo sa venovať len svojim kšeftíkom, keď o dôležitejšom zákone sa hlasuje priemerne raz za týždeň ?
    (Poslanecky plat neberte do úvahy - beží mu v obidvoch prípadoch).
    .
  3. Súkromný podnikateľ - majiteľ menšej stavebnej firmy sa uchádza o štátnu zákazku za 200 000 €, o udelení ktorej rozhodujú traja úradníci.

    Vypočítajte:

    a) Aký veľký úplatok musí dať každému úradníkovi za predpokladu, že všetkým dá rovnako a že na to obetuje 10 % z celkového objemu zákazky.

    b) O koľko € musí dať úradníkom druhý podnikateľ viac, ak chce pretromfnúť predchádzajúceho staviteľa o 5 %.

    c) Koľko € ostane každému zo súkromníkov z objemu zákazky po odrátaní úplatkov.

    d) O koľko € musí prvý podnikateľ oklamať daňový úrad, aby vykompenzoval stratu z úplatkov.
    .
  4. Gejza V. má na starosti 3 prostitútky. Keď každý obslúžený zákazník zaplatí 70 €, koľko klientov potrebuje zohnať jedna baba, aby si mohol Gejza zaplatiť 3000 € za svoju dennú dávku koksu, pričom každá štetka si nechá 20% zo zárobku?
    .
  5. Taxikár predá denne dve kradnuté autorádia, z čoho má províziu 30 € za kus. Navyše ma týždenne ďalšie dve tisícky za tipy pre vykrádačov bytov a 30 € keď prešacuje vrecká opitému zákazníkovi.

    Vypočítajte, ako dlho mu potrvá, kým dá dokopy 10 000 € na výpalné pre taxikársku mafiu za to, že dostane flek na lepšej ulici?
    .
  6. Babička poberá mesačný dôchodok vo výške 280 €. 70€ mesačne ju stojí garsónka, ďalších 50 € strava a 20 € lieky. 15 € dá na kostol a vnuk ju pri návšteve každý mesiac pumpne o 33 €.

    a) Ako dlho bude babke trvať, kým našetrí 150 € do obálky pre primára, aby jej predpísal injekcie na reumu?

    b) Koľko takýchto obálok musí primár zobrať, aby mohol ísť na dvojtýždňovú dovolenku na Havajské ostrovy? (Cena dovolenky je 3000€)
    .
  7. Starosta povolí na pozemku pred základnou školou výstavbu a prevádzku pohostinstva s hracími automatmi, pričom mu v tomto rozhodnutí výrazne pomôže 1500 € od jej budúceho prevádzkovateľa.

    Vypočítajte koľko ďalších krčiem musí žiadať o povolenie prevádzky, aby starosta postavil rodinný dom pre svoju dcéru.

    Poznámky:
    1. Cena stavebného materiálu na dom je 330 000 €.
    2. Stavebné práce nepočítajte - tie mu vykoná grátis stavebná firma, ktorej starosta dohodil výstavbu nového domu smútku a požiarnej zbrojnice bez verejnej súťaže.
    3. Cenu za pozemok taktiež neuvažujte, stavebná obecná parcela bola oficiálne prekvalifikovaná na smetisko a následne odkúpená za symbolickú cenu.

Výstižnejší popis reality na Slovensku som hádam ešte nevidel. Každý z týchto príkladov sa dá aj reálne vypočítať, v rámci zábavy je to fajn relax.
Poznámka pomimo: Do pozornosti dávam viackrát uvedenú sumu 3000 EUR, čo je 100 EUR denne.

pondelok 27. júna 2011

Zdražovanie kvôli zvýšenej DPH

Niekedy sa viem poriadne vnútorne rozčúliť nad nevzdelanosťou elity národa, najmä politikov. Už som zmierený s tým, že väčšine ľudí je matematika na obtiaž. Ale keď základy matematiky neovládajú ani naši volení reprezentanti, tak si vravím, čo je veľa, to je veľa. Koľko politikov, odborárov a dokonca významnejších pseudodiskutérov na internetových fórach som už videl tvrdohlado opakovať nezmyselný argument, že zvýšením DPH o 1% sa zvýšia ceny o 1%.

TO JE ÚPLNA SPROSTOSŤ!

Nedávno sa zvýšila DPH z 19% na 20%, urobme si teda jednoduchý príklad.
Tovar, ktorý stál 100€ bez DPH, stál pred zmenou 119€ s DPH (100 + 19% zo 100) a po zvýšení DPH o 1% teraz stojí 120€ s DPH (100 + 20% zo 100). Cena s DPH sa teda zvýšila zo 119 na 120. A to je zdraženie o 0,84%, pretože ((120 - 119) / 119) * 100%  = 0,84%.

Kto tvrdí, že je kvôli zvýšeniu DPH o 1% tovar drahší o 1%, nech vráti maturitné vysvedčenie.