Dnes som mal s kolegom v práci, absolventom Ekonomickej univerzity v Bratislave, výmenu názorov ohľadom pojmu "marža". Takúto diskusiu som zažil už veľakrát. Ľudia, často aj podnikatelia, nepoznajú presný význam týchto pojmov, ktoré používajú, a tým vnášajú do diskusie omyly a nepochopenia.
Aby som kolegovi dokázal, že sa mýli, musel som trochu posurfovať po internete. Ihneď som zistil, že cca 25% webstránok, ako aj 25% diskutujúcich na diskusiách, má mylnú definíciu pojmov "marža", "rabat", "obchodná prirážka".
Poďme si teda uvedené pojmy objasniť:
Obchodná prirážka - percentuálne vyjadrenie navýšenia nákupnej ceny. Základ tvorí nákupná cena. Ide teda o percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou voči nákupnej cene.
Vzorec na výpočet: [(P - N) / N] * 100%
Marža - percentuálne vyjadrenie výnosu z predaja. Základ tvorí predajná cena. Ide teda o percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou voči predajnej cene.
Vzorec na výpočet: [(P - N) / P] * 100%
Rabat - percentuálne vyjadrenie zľavy. Základ tvorí predajná cena. Ide teda o percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou voči predajnej cene.
Vzorec na výpočet: [(P - N) / P] * 100%
P - predajná cena
N - nákupná cena
Ako vidno, vzorce na výpočet marže a rabatu sú rovnaké. Rozdiel medzi maržou a rabatom je najmä filozofický. Marža a rabat dávajú rôzne percentuálne výsledky vďaka tomu, že predajná a nákupná cena nie je v oboch prípadoch to isté. Rozdiel je v kontexte, nakoľko marža sa používa v kontexte predávajúceho a rabat sa používa v kontexte kupujúceho.
Ľudia si často mýlia pojmy marža, rabat a obchodná prirážka. Najčastejším omylom je, že si maržu zamieňajú s obchodnou prirážkou - považujú to za to isté, čo je obrovský omyl, nakoľko rozdiel v použitých základoch je veľmi dôležitý. Pri diskusii odberateľa s dodávateľom potom vznikajú veľké problémy, najmä keď príde prvá faktúra a jedna zo strán sa čuduje "chybným" údajom.
Zo vzorcov, ktoré som uviedol, plynie jedno veľmi dôležité ponaučenie: Marža nikdy nemôže byť viac ako 100%. Nech by si obchodník stanovil akúkoľvek obchodnú prirážku (kľudne aj 5000%), nikdy sa nedostane na 100% maržu. Matematicky vzato, marža vo výške 100% znamená dve veci:
Oba prípady sú dosť absurdné na to, aby bolo možné konštatovať, že 100% marža neexistuje. Kto tvrdí, že obchodníci majú 100% a väčšie marže, ten nevie, o čom hovorí. Vyskytuje sa to najmä u niektorých politikov, často však aj u neskúsených podnikateľov.
Pre lepšie objasnenie uvedených definícií a vzorcov si uveďme malý príklad:
Dodávateľ nakúpi alebo vyrobí svoj ponúkaný tovar za 40€. Nazvime túto cenu základnou výrobnou cenou (ZVC).
Dodávateľ má stanovenú predajnú cenu tovaru 100€. Nazvime túto cenu odporúčanou maloobchodnou cenou (OMC).
Dodávateľ ponúka obchodníkovi rabat 50% z OMC pri odbere 30 kusov tovaru. Cena po odpočítaní rabatu je teda 50€. Z pohľadu dodávateľa ide o predajnú cenu pre konkrétneho obchodníka pri konkrétnom odbernom množstve. Nazvime túto cenu veľkoobchodnou cenou (VC).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že dodávateľ má stanovenú maloobchodnú maržu 60% (ZVC = 40€, OMC = 100€). Ako vidno, v tomto kontexte je marža dodávateľa 60% odlišná od rabatu obchodníka 50%, napriek rovnakým použitým vzorcom a aj napriek rovnakej OMC. Je to spôsobené odlišnými obstarávacími cenami dodávateľa a obchodníka - obstarávacia cena dodávateľa je ZVC = 40€ a obstarávacia cena obchodníka je VC = 50€. Preto je pri aplikovaní vzorcov vždy dôležitý kontext.
Poznámka: Maloobchodná prirážka dodávateľa je 150% (ZVC = 40€, OMC = 100€). Maloobchodná marža 60% je odlišná od maloobchodnej prirážky 150% vďaka rozdielnym použitým základom (t.j. operuje sa s rovnakými číslami, ale rozdielnymi vzorcami).
Poznámka: Veľkoobchodná marža dodávateľa je 20% (ZVC = 40€, VC = 50€) a veľkoobchodná prirážka dodávateľa je 25% (ZVC = 40€, VC = 50€).
Pokračujme ďalej v príklade. Obchodník je obchodníkom preto, že chce tovar nakúpený od dodávateľa ďalej predať svojmu odberateľovi - zákazníkovi. Obchodník si stanovil, že chce mať maržu 55%. Aby si z takto stanovenej marže zistil, akú stanoví predajnú cenu, musí najprv
transformáciou vypočítať, akú obchodnú prirážku musí mať, aby mal maržu 55%. Keďže je obchodník zdatný v matematike, nerobilo mu žiaden problém výpočtom zistiť, že hľadaná obchodná prirážka je 122,22%. Následne už nie je problém z VC 50€ vypočítať, že jeho predajná cena, nazvime ju maloobchodná cena (MC), bude 111,11€.
Poznámka: Ako vidno, OMC 100€ je odlišná od MC 111,11€. Je to kvôli tomu, že obchodník si stanovil svoju maržu podľa vlastného rozhodnutia.
Poznámka: Obchodník má teda rabat u dodávateľa 50% a zároveň má stanovenú maržu 55%. Predpokladom je, že jeho odberateľ (zákazník) nedostane žiaden rabat, nakoľko prípadný rabat zákazníka znižuje obchodníkovu maržu.
Otázka na záver: Kedy je výška rabatu totožná s výškou marže? Z pohľadu obchodníka takáto situácia nastáva, keď sú súčasne splnené nasledovné podmienky:
Ak by teda obchodník z uvedeného príkladu predával tovar za 100€, tak jeho marža by bola 50% a bola by totožná s rabatom 50%, ktorý dostal od dodávateľa.
Vo všetkých uvedených príkladoch som zámerne operoval s cenami bez bližšieho určenia, či sa jedná o ceny bez DPH, alebo s DPH. Ako do výpočtu marže, rabatu a obchodnej prirážky vstupuje výška DPH uvádzam v diskusii nižšie aj s názorným číselným príkladom.
Aby som dokázal, že vyššie uvedené definície a vzorce sú správne, ponúkam viacero odkazov na domáce aj zahraničné zdroje, ktoré tvrdia to isté:
