Konsolidácia šetrením, alebo zvyšovaním daní

Ako odlíšiť skutočného ekonóma od šarlatána? Jednoducho. Spýtajte sa ho, ako by robil konsolidáciu počas krízy (ale aj inokedy) a jeho odpoveď skonfrontujte s nasledovným článkom:

• http://ekonomika.sme.sk/c/6684547/preco-sa-nam-estonsky-minister-smeje.html

Ide o jeden z mála článkov idúcich "proti prúdu", ktorý navyše základnými štatistikami vykresľuje celý kontext absurdity mainstreamového názoru ohľadom vhodného spôsobu konsolidácie.

Ako si vyrobiť generátor peňazí

Obrázok: vlastnyhosting.sk

Peniaze plodia peniaze. Pod touto starou múdrosťou sa skrýva niečo záhadné, čo bežný človek vraj len tak ľahko nepochopí. A pritom je to úplne jednoduché. Ak máte dostatok kapitálu, dokážete si vyrobiť svoj vlastný "generátor peňazí".

Čo sa pod záhadným pojmom "generátor peňazí" skrýva? Jednoduchá matematika - ak ste natoľko solventný, že vám je banka ochotná poskytnúť úver s takým nízkym úrokom, ktorý je nižší, než úrok, ktorý získate pri vklade rovnakého objemu peňazí do banky, alebo ktorý získate iným spôsobom zhodnocovania daných peňazí, tak vtedy ste si vyrobili svoj vlastný generátor peňazí. Rozdiel medzi úrokom, ktorý zaplatíte a úrokom, ktorý získavate, vám ostane a pravidelne vám bude plodiť peniaze.

Podstata generátora peňazí:

• V banke si požičiam 1 000 000 EUR za 2% úrok
• Do inej banky vložím požičaných 1 000 000 EUR na terminovaný vklad za 3% úrok
• Pôžičku splácam z výnosov a úrokový rozdiel 1% p.a. ostane pre mňa, čo je v tomto prípade mesačne cca. 833 EUR.

Aké jednoduché! Tak prečo nemá každý svoj vlastný generátor peňazí?

Pretože aby mi banka dala tak výhodný úver (2%) v takom objeme peňazí (1 mil. EUR), musím ju niečim motivovať. Najlepšou motiváciou je ručenie, čo pri danej sume predpokladá, že ste veľmi solventný klient. A v tom je celý háčik.

Skutočný generátor peňazí:

• Mám 1 000 000 EUR
• Kúpim si nehnuteľnosti v sume 1 000 000 EUR
• V banke si požičiam 1 000 000 EUR, budem ručiť kúpenými nehnuteľnosťami v sume 1 mil. EUR a preto získam výborný úrok na úver vo výške iba 2%
• Požičané peniaze v sume 1 000 000 EUR vložím do tej istej, alebo inej banky ako terminovaný vklad za 3% úrok
• Pôžičku splácam z výnosov a úrokový rozdiel 1% p.a. ostane pre mňa, čo je v tomto prípade mesačne cca. 833 EUR.

Ale počkať! Prečo by som niečo takéto robil? Veď môžem vložiť do banky ten 1 mil. EUR, ktorý som mal na začiatku a nechať si celý 3% úrok! Mesačne získam trojnásobok, čo je 2500 EUR a už nikdy nebudem musieť pracovať!

Nuž, na pochopenie zmyslu celej tejto rošády sa stačí pozrieť na to, čo mi nakoniec ostane pri rôznych variantách narábania s kapitálom:

1. Mám 1 000 000 EUR. Kúpim si za ne nehnuteľnosti, keďže niekde potrebujem bývať a aj chodiť na chatu. Nakoniec mám nehnuteľnosti, ale nemám peniaze a ani žiaden pravidelný príjem navyše (t.j. žiaden generátor).
2. Mám 1 000 000 EUR. Vložím ich do banky na 3% úrok. Nakoniec mám peniaze plus slušný pravidelný príjem navyše, avšak nemám nehnuteľnosti a teda nemám kde bývať a chodiť na chatu, a nemám vložené peniaze ani zabezpečené proti inflácii.
3. Mám 1 000 000 EUR. Vytvorím si skutočný generátor peňazí podľa postupu vyššie. Nakoniec mám nehnuteľnosti, peniaze a dokonca aj pravidelný príjem navyše. Peniaze sú navyše zabezpečené proti inflácii. Koľko mi inflácia ukrojí z úspor, toľko mi ukrojí aj z dlžoby.

Výsledok aplikácie generátora peňazí (bod 3) je teda taký, že mám nehnuteľnosti, pravidelný príjem navyše a inflácia ma nezaujíma. Banka, ktorá mi dala výhodný úver, nič neriskuje a teda má istý zisk, tým pádom je tiež spokojná.

Kto nakoniec platí moje výnosy generátora peňazí? Predsa klienti banky, ktorá mi poskytuje 3% úrok za vklad.

Nasledujúci článok (odhliadnuc od toho, že daný článok mi pripadá ako reklama na privátne bankovníctvo) je dôkazom, že generátor peňazí nie je iba bláznivá teória, ale bežná prax, ktorá je medzi bohatšími ľuďmi rozšírená:

• http://ekonomika.sme.sk/c/6469329/hypoteky-si-beru-od-bank-aj-slovenski-milionari.html

A teraz už chápete, prečo majú úvery aj ľudia, ktorí by ich hneď dokázali splatiť zo svojich úspor. Niekedy je naozaj výhodnejšie mať súčasne aj úspory, aj úver. Závisí to iba od vašej solventnosti.

Trvalý Euroval 22.06.2012. Nikdy nezabudneme.

Zrada na pokračovanie. Dnes 22.06.2012 bol schválený trvalý Euroval. Za trvalý Euroval hlasoval SMER, SDKÚ-DS, Most-HÍD a KDH s výnimkou troch poslancov.

 

Do eurovalu prispejeme v hotovosti 660 miliónov EUR. Okrem toho sme sa zaviazali v prípade potreby doplniť kapitál až do výšky 5,1 miliardy EUR. Pre tých, ktorí si nevedia predstaviť veľkosť tejto sumy, skúsim malý prepočet:

• 5,1 miliardy EUR, čiže 5100000000 EUR, predstavuje pri cene novostavby trojizbového bytu vo výške 100 000 EUR za byt spolu 51000 bytov, v ktorých by mohlo bývať v prípade štvorčlenných rodín spolu 204000 Slovákov.

Grécka otázka

Bez ohľadu na politické pozadie nasledovných informácií je veľmi zaujímavé prečítať si, aká plejáda finančných nástrojov bola doteraz použitá pri riešení "gréckej otázky". Toto som si jednoducho musel uložiť:

• Solidarita s Gréckom vyjadrená v peniazoch

Ako splatiť peniaze, ktoré neexistujú

Pred nejakým časom som sa venoval otázke splatenia úrokov v systéme frakčného bankovníctva, v ktorom sa vytvoria peniaze na požičanie, avšak už nie peniaze v sume úrokov. Predstavu toho, že úroky sú splácané prácou, si nedokáže tak jednoducho osvojiť každý, preto uvádzam krátku diskusiu, ktorú som v tejto súvislosti zachytil a ktorá celý problém splácania úroku vysvetľuje úplne jednoducho bez toho, aby bolo potrebné zmieniť fakt, že chýbajúce peniaze predstavujú dlh vo forme práce a preto budú dané úroky aj vo forme práce splatené:

• Banky majú problémy, nakoľko sa nesplácajú poskytnuté úvery (peniaze vytvorené zo vzduchu), milióny ľudí prídu o strechu nad hlavou, ale systém je nastavený tak, že všetky úvery sa nedajú splatiť. Tak potom príde štát či únia a zachraňuje banky znárodnením a sanovaním z požičaných peňazí, ktoré musia splácať aj ľudia, ktorí prišli o strechu nad hlavou. Choré, choré, choré. Tie dlhy zaplatíte tak či tak, protihodnota žiadna. Matematicky je súčasný systém nezmysel.

Reakcia:

• Prečo by sa nedali všetky úvery splatiť?

Reakcia:

• Lebo systém čiastočných rezerv v bankovníctve funguje ako funguje, ak by ste Vy ako firma takto účtovali, tak Vás zavrú ! ! !
  Prídem k Vám, požičiam Vám mnou vytlačených 1000 MSD (mojich súkromných dolárov) a poviem, že takto o rok chcem 1100 MSD. Odkiaľ vezmete zvyšných 100 MSD, ktoré tvoria úrok? Pripomínam, že tie peniaze emitujem iba ja, takže iba ja ich môžem vytvoriť. Tak buď vezmem niečo z Vášho majetku, alebo si znova požičiate, ale tak budete musieť vrátiť ešte viac. Ide o pyramídovú hru. A schválne, pozrite si cez google, aký je pomer fyzických papierových peňazí v obehu k elektronickým. V prvej polovici 20. stor. v Anglicku to bol pomer cca 1:5, dnes to je menej ako 1% a každým rokom sa to geometrickým radom posúva k promile a tak ďalej. A toto je možné riešiť opäť nejakou zmenou peňazí alebo infláciou, kde sa de facto vymenia peniaze za tie s väčšou nominálnou hodnotou.

Reakcia:

• V prípade záujmu si rád na túto tému - podľa Teba pyramídovej hry - podiskutujem. Pretože podľa mňa v prípade, že centrálna banka tlačí peniaze len v súlade s možnosťami danej ekonomiky, k pyramídovej hre nemusí dochádzať. Konkrétne v Tebou uvádzanom prípade, že odkiaľ zoberiem 100 MSD platí, že peniaze môžu v hospodárstve obiehať veľa krát.
  
  Povedzme, že centrálna banka požičia 1000 EUR komerčnej banke, za ktorých očakáva úrok napríklad 100 EUR, pričom úver bude postupne splácaný počas roka. Následne komerčná banka požičia daných 1000 EUR podnikateľom, od ktorých očakáva úrok 150 EUR. Podnikatelia si za úvery nakúpia stroje, zásoby, za ktoré zaplatia iným fyzickým / právnickým osobám 1000 EUR. Tieto iné fyzické / právnické osoby si zase nakúpia za daných 1000 EUR produkty od úverovaných podnikateľov, ktoré títo vyrobili. Rovnako si ale od podnikateľov budú nakupovať produkty aj zamestnanci komerčnej banky a centrálnej banky. Na konci transakcie tak budú mať podnikatelia 1150 EUR (1000 EUR od iných právnických / fyzických osôb, 100 EUR od zamestnancov centrálnej banky, 50 EUR od zamestnancov komerčnej banky). Z týchto 1150 EUR si povedzme 100 EUR nechajú podnikatelia ako zisk a z neho si medzi sebou nakúpia tovary v cene tohto zisku, takže po danej transakcii budú mať dokopy opäť 1150 EUR na vyplatenie peňazí komerčnej banke. Týchto 1150 EUR zaplatia za úrok komerčnej banke a tá 1100 EUR centrálnej banke. Predpokladom je, že dané procesy budú bežať paralelne, t.j. podnikatelia budú počas roka postupne splácať úver v splátkach a z nich budú zamestnanci komerčných a centrálnej banky nakupovať tovary od podnikateľov.
  
  Príklad je veľmi zjednodušenou ukážkou toho, že systém vôbec nemusí mať pyramídový charakter. Akurát pri zle zvolenej menovej politike môže táto generovať dočasné nerovnováhy typu inflácia, alebo nízky hospodársky rast, ktoré ustanú po tom, ako sa daná politika upraví a rovnako tak fiškálna politika.

Blogy v slovenčine a v angličtine - ktoré viac zarábajú?

Klasická dilema. Človek si chce založiť blog, aby si prostredníctvom zobrazovania reklamy niečo privyrobil, avšak nevie sa rozhodnúť, či písať v rodnom jazyku, alebo v niektorom z najrozšírenejších jazykov - angličtine, španielčine, francúzštine, nemčine, ruštine.

Logika je jasná - v rozšírenejších jazykoch je oveľa viac potenciálnych čitateľov, než v lokálnych jazykoch typu slovenčina, preto by mala byť návštevnosť o to vyššia, o čo je daný jazyk rozšírenejší. Má to však háčik. S rozšírenosťou jazyka stúpa aj počet autorov píšucich v danom jazyku. Pomer autorov a čitateľov je preto v rámci viacerých jazykov viac-menej rovnaký. Každý blogger sa preto časom dopracuje k zisteniu, že rozhodujúci je obsah a nie jazyk, v ktorom je blog napísaný.

Samozrejme, veľa záleží aj od zvolenej nosnej témy blogu. V princípe však na internete platí to isté, ako v bežnom živote na trhu - so stúpajúcim dopytom (čitateľmi) stúpa aj ponuka (autori) a tým pádom stúpa aj konkurencia.

Aby som znázornil, že aj písanie slovenských blogov má zmysel, skúsme sa na chvíľu presunúť mimo teritória bloggerov - do komerčnej sféry novinárov.

Denník SME máva niekedy pri niektorých článkoch za 24 hodín až do 300 000 čitateľov. Žiaden blog niečo také nikdy nedosiahne, avšak je to názorná ukážka toho, že priestor slovenského internetu až taký malý nie je. Pri miere preklikov cca. 2% (štandardná priemerná miera preklikov PPC reklamy, ktorú možem potvrdiť aj ja na tomto blogu) je to na jeden článok v priebehu jedného dňa cca. 6000 klikov. Pri priemernej cene za klik dajme tomu 0,50 EUR to dáva 3000 EUR za jeden článok za deň.
300 000 čitateľov na článok za deň je horná hranica, ktorá sa v priestore slovenského internetu ťažko prekonáva, avšak priemerná návštevnosť top 20 článkov za deň je na SME okolo 50 000 čitateľov na článok. 50 000 * 20 = 1 000 000 zobrazení denne. A to som uvažoval iba o top 20 článkoch dňa.

Pre bežného bloggera sú uvedené čísla iba nedosiahnuteľným snom. Názorne však ukazujú, že blogovanie v slovenskom jazyku netreba hneď zavrhovať. Aj keby blogger dosiahol iba malé percento vyššie uvedenej návštevnosti, tak si celkom pekne privyrobí.

Content is king - dobrý obsah rozhoduje. Okrem tohto blogu mám aj testovací blog v anglickom jazyku a môžem potvrdiť, že návštevnosť mám oveľa vyššiu na slovenskom blogu (aj keď to stále nie je nič svetoborné).

Aký kapitál potrebujete, aby ste zarábali toľko, že už nebudete musieť pracovať?

Obrázok: fuu.sk

Kapitalizmus je od slova kapitál. Ak máte dostatok kapitálu a viete ho dobre spravovať, môžete nechať pracovať a zarábať kapitál za vás. Koľko kapitálu potrebujete, aby ste už vôbec nemuseli chodiť do práce?

Predpoklady:

1. Predpokladajme nízku mieru rizika pri investovaní
2. Predpokladajme úrok 1% p.a. nad infláciou (väčší úrok by popieral prvý predpoklad nízkej miery rizika)
3. Predpokladajme požadovaný výnos z investovaného kapitálu vo výške priemernej mzdy, aby ste mali aspoň priemerný životný štandard
4. Predpokladajme, že priemerná mzda rastie v rovnakej výške, ako je výška inflácie, t.j. reálna mzda je v čase konštantná
5. Predpokladajme ročné pripisovanie a zároveň ročné vyberanie výnosov z úrokov
6. Predpokladajme jednoduché úročenie (zjednodušený model), nakoľko môžeme stanoviť, že všetok ročný výnos použijete na spotrebu (nenecháte si nič na ďalšie investovanie - predpoklad 5) a teda každý rok budete mať na začiatku po zohľadnení inflácie (viď druhý predpoklad) vždy rovnakú sumu investovaného kapitálu
7. Predopkladajme daň z úrokov vo výške 19% (aktuálna sadzba)
8. Predpokladajme zanedbanie nezdaniteľného základu dane pri zdaňovaní výnosov z kapitálového majetku (zjednodušený model)

Poďme teda počítať.

Podľa štatistického úradu SR bola priemerná mzda za rok 2011 cca 770 EUR v hrubom, čo je podľa kalkulačky čistej mzdy k dnešnému dňu 597,97 EUR v čistom. Zaokrúhlime to na 600 EUR mesačne, ktoré potrebujete na priemerný životný štandard. 600 EUR mesačne je 7200 EUR ročne. Táto suma bude každým rokom vyššia vďaka inflácii - viď štvrtý predpoklad. Náš model rieši aj túto požiadavku zvyšujúcich sa výnosov vďaka tomu, že nominálna výška kapitálu bude každým rokom rásť vo výške inflácie - viď druhý predpoklad. Dôsledkom bude, že výnosy z kapitálu sa budú vďaka zvyšujúcemu sa nominálnemu kapitálu taktiež zvyšovať a budú teda držať krok s priemernou nominálnou mzdou a s infláciou. Reálne výnosy teda budú v každom čase korešpondovať s priemernou reálnou mzdou.

Aby ste po zdanení zarobili 7200 EUR ročne v cenovej hladine roku 2011, musíte mať výnosy vo výške 8888,89 EUR (viď predpoklady 7 a 8). Pri takýchto výnosoch zaplatíte 19% daň z príjmu z kapitálového majetku vo výške 1688,89 a ostane vám cieľových 7200 EUR ročne v čistom.

Zaokrúhlime sumu 8888,89 EUR na 8889 EUR. Aby ste dosiahli takéto ročné výnosy pred zdanením pri úročení 1% p.a. nad infláciou (predpoklad 2), potrebujete, aby 1% = 8889 EUR. Jednoduchým výpočtom zistíme, že 100% = 888 900 EUR.

Objem kapitálu určeného na investovanie, potrebného na život financovaný výlučne z nízkorizikových výnosov z kapitálu, je 888 900 EUR (v cenovej hladine roku 2011).

Pokiaľ budete mať kapitál v hodnote 888 900 EUR, tak jedinou vašou "prácou" bude rozumné občasné spravovanie tohto kapitálu tak, aby ste minimalizovali riziko jeho straty pri cieľovom zárobku 1% p.a. nad infláciou (predpoklady 1 a 2). Pri uvedenej sume sa o vás už začnú zaujímať aj privátni bankéri a finanční poradcovia, ktorí vám vedia zadarmo a relatívne rozumne radiť, ako s kapitálom nakladať.

Uvedený príklad je samozrejme veľmi zjednodušený a výlučne hypotetický, nakoľko do hry vstupuje veľa faktorov. Navyše, šikovný človek dokáže zarábať cieľovú sumu výnosov aj s oveľa menším kapitálom pri zachovaní primeraného rizika.

Preteky v zadlžovaní sa

Narazil som na krátky úryvok z knihy Tragédia Eura (Philipp Bagus: The Tragedy of the Euro). V nasledujúcich riadkoch uvádzam najzaujímavejšiu časť z úryvku. Odporúčam prečítať si aj zvyšok ukážky.

"V eurozóne môže viacero nezávislých vlád využiť jeden spoločný systém centrálneho bankovníctva na financovanie svojich deficitov a vďaka tomu náklady týchto deficitov môžu byť čiastočne externalizované prenesením vyšších cien na cudzincov. Zoberte si nasledujúci príklad: Grécka vláda minie viac, ako vyberie na daniach. Aby pokryla tento rozdiel, vytlačí dlhopisy. Bankový systém tieto dlhopisy nakúpi, pretože ich môže použiť ako zábezpeku u Európskej centrálnej banky.

Keď banky použijú grécke dlhopisy ako kolaterál u ECB, dostanú za ne od centrálnej banky nové peniaze. Tieto môžu následne použiť na expanziu úverov. Zásoba peňazí narastá a s ňou aj ceny. Deficit je tak nepriamo financovaný všetkými, ktorí Euro používajú.

Ceny teda rastú nielen v Grécku, ale v celej eurozóne. Týmto spôsobom sú deficity externalizované na cudzincov. Samozrejme, nielen grécka, ale akákoľvek vláda v eurozóne môže takto hádzať deficity na ostatných, čím vzniká na hlavu postavená motivácia. Ak máte vyššie deficity ako ostatné krajiny eurozóny, môžete vaše náklady vašich deficitov na nich preniesť. Čím väčší rozdiel medzi vašimi deficitmi a ostatnými, tým lepšie."

Ako pracovať s väčším množstvom peňazí, než bolo vo finančnom systéme pôvodne vytvorených?

Obrázok: pravda.sk
Autor: Shutterstock

V jednom z minulých blogpostov som sa venoval otázke tvorby peňazí zo vzduchu. S touto problematikou súvisí aj otázka úrokov. Častým argumentom odporcov súčasného finančného systému je námietka, že nie je možné požadovať od účastníkov finančného systému napr. o 5% viac peňazí, než koľko bolo v systéme vytvorených. Na splatenie úrokov si teda treba opäť požičať (ak sa na to pozeráme z hľadiska systému ako celku), čím sa rozprúdi kolobeh splácania pôžičiek novými pôžičkami, zakaždým vo väčšom objeme až do úplneho krachu systému. Výhercom v tejto hre majú byť banky, ktoré pôžičky poskytujú.

Nedávno som sa však dostal k zaujímavému názoru, ktorý bol vďaka svojej jednoduchosti pre mňa veľmi inšpirujúci. Po drobných úpravách je situácia nasledovná:

• Predpokladajme, že poskytujem platidlo pre výmenu tovarov a služieb za iba 5% úrok. Ak vytlačím platidlo v hodnote 1000 šušňov, naspäť chcem 1050 šušňov. Odkiaľ sa vezme tých zvyšných 50?
• Takže takto: Ja vám poskytnem pôžičku v mojej mene "šušne" povedzme 1000 na 5% úrok p.a. Berme modelový príklad, že už nikto iný takú menu nepoužíva. Po roku mi vrátite 1000 šušňov + mali by ste mi vrátiť 50 šušňov ako úrok. Keďže však žiadne ďalšie šušne nemáte, tak sa s vami dohodnem, že mi okopete záhradku a vystavíte mi na to faktúru 50 šušňov. Ja vám zaplatím 50 šušňov, vy mi ich vrátite ako úrok a po takomto započítaní vzájomných pohľadávok sme si kvit. Tento uzavretý systém meny nezlyhal a pekne fungoval.

Ako vidno, je možné operovať s väčším množstvom peňazí, než bolo v systéme vytvorených. Aj keď je pravda, že záleží na uhle pohľadu, keďže čisto technicky vzaté bolo v každom okamihu v systéme konštantné množstvo šušňov. Vystavenú faktúru však môžeme tiež považovať za platidlo, nakoľko reprezentuje určitú hodnotu a dokonca je možné ju používať ako výmenný prostriedok, na čo sa špecializujú firmy odkupujúce pohľadávky. Vďaka vytvoreniu faktúry (reprezentujúcej dlh) došlo k navýšeniu množstva peňazí v systéme (nie však množstva šušňov), čo umožnilo vyriešiť problém splatenia úroku pri neexistencii dostatočného množstva šušňov.

Myšlienka dňa

Upravená reakcia na článok Tisíce dôchodcov čelia exekúciám pre pôžičky:

Strašne sa mi páči, ako ľutujete chudáčikov dôchodcov, že po exekúcii musia žiť z 200 EUR na mesiac. Ale dám vám iný prílklad - mladú rodinu, v ktorej chlap zarába štandard pre Slovensko mimo Bratislavy, t.j. 500 EUR a žena dostáva rodičovský príspevok 190 EUR. Čiže na jednu osobu to je pri jednom dieťati o 30 EUR viac, ako má dôchodca po exekúcii, a pri 2 deťoch je to ešte menej ako má exekuovaný dôchodca. A to mladí platia plienky, nutrilon, musia sa každý deň dopraviť do roboty, keďže nemajú cestovanie zadarmo a hlavne nemajú čas celý deň chodiť po obchodoch a hľadať najnižšie ceny, nehovoriac o hypotékach - treba si uvedomiť, že dôchodcovia hypotéky platiť nemusia, nakoľko bývajú vo vlastnom, ak si za cca 30 000 Skk (1000 €) odkúpili byt od štátu.
Takže až tak strašne by som ich neľutoval.

Myšlienka dňa

Žerte hovná!

1 000 000 000 000 múch sa predsa nemôže mýliť.

Ide o reakciu na výrok vyslovený pri schvaľovaní Eurovalu: "16 krajín sa predsa nemôže mýliť".

Na čo je dobrý finančný poradca

Obrázok: biznisblog.sk

Na čo je dobrý osobný finančný poradca? Až do minulého týždňa som bol presvedčený, že na nič.

Väčšina poradcov je otravných, keď si chcú zarobiť na poistkách a finančných produktoch a potom o nich už dlý čas nepočujete. Taktiež Vás nútia z času na čas na prepoistenie, nakoľko z toho majú províziu. Finančný poradca Vás nasmeruje k finančným produktom, ktorých potrebnosť je väčšinou otázna a ktoré si tak či tak dokážete zabezpečiť sami.

Stala sa však zvláštna vec. Minulý týždeň mi môj finančný poradca reálne "zarobil" stovky EUR bez toho, aby on na tom získal čo i len cent.

Mal som šťastie na fin. poradcu. Nie je až taký otravný, ako táto kategória ľudí zvykne byť, a navyše pravidelne poskytuje aj dôležité informácie, na ktorých síce nezarobí nič, ale patria k dobrému servisu pre klienta.

Takže, ako mi minulý týždeň fin. poradca "zarobil" peniaze? V rámci pravidelného informovania mi poskytol dobre spracovanú informáciu o možnosti pripoistenia v sociálnej poisťovni pred účinnosťou nového zákona, a navyše nemal problém vysvetliť mi to aj po telefóne (prostredníctvom jeho manželky, ktorá si informácie detailne naštudovala pre jej klientov) počas viacerých dlhých hovorov. Nejasnosti vyplývajúce z mojich otázok zisťoval priamo v sociálnej poisťovni u kontaktnej osoby, ktorú na to má. Mne na sociálnej poisťovni poradiť nevedeli, bol som na ústredni aj na pobočke, ale ani sami nevedeli, ako to je. Poradila mi iba manželka môjho fin. poradcu. Cez telefón v soc. poisťovni v odbore nemocenského poistenia mi dokonca povedali, že môžeme platiť a potom, keď manželka otehotnie, tak máme znovu prísť a uvidí sa, čo ďalej. Takže, od úradníkov som sa nedozvedel, či by platenie nebolo zbytočné.

Celá finta spočívala v tom, že do nadobudnutia účinnosti nového zákona (1.2.2012) môže budúca mamička podať žiadosť na nemocenské pripoistenie tak, ako to robili "mamičky" doteraz. Pokiaľ stihneme zaplatiť prvú splátku za január do 8.2.2012 (čo sme stihli), tak budeme 9 mesiacov platiť ešte podľa starého zákona, t.j. pri maximálnom vymeriavacom základe cca. 50€. Takto si predplatíme 690€ mesačne, ktoré budeme dostávať ako materskú. Nový zákon má takýmto praktikám zamedziť (predplatenie si 690€ mesačnej materskej za mesačných 50€ využívalo veľa ľudí). Keby sme túto záležitosť nestihli zrealizovať do konca januára, tak by sme namiesto 50€ platili 400€, čo absolútne stráca zmysel (platí sa 9 mesiacov a materská sa poberá 6 mesiacov). Opäť sa raz potvrdilo, že informácie sú peniaze - finančný poradca nám takto "zarobil" vyše 3000€.

Štátu som na daniach a odvodoch zaplatil toľko, že mi vôbec nevadí, ak ho takýmto spôsobom pre zmenu podojím ja.

Bez toho, aby ma fin. poradca na túto možnosť upozornil, som nemal šancu. O možnosti pripoistenia, ktorá tu dlhé roky bola, som vedel. Myslel som si však, že novelou zákona o túto možnosť prídeme. Informácia, že nejaké odbobie môžeme platiť po starom (t.j. len 50€) napriek novému zákonu účinnému od 1.2.2012, bola kľúčová. Sám by som sa k tejto informácii nedopracoval - úradníci v tom majú zmätok a preto sa táto možnosť súbehu starého a nového zákona neobjavila ani v médiách.

Na čo je dobrý finančný poradca? Aby Vám radil, aby Vás informoval. Taký fin. poradca, ktorého jediným záujmom je uzatváranie poistiek a iných finančných produktov, je na nič. Svojho fin. poradcu si preto starostlivo vyberajte.

Dokumenty ku "Kauza Gorila" - Korupcia a prepojenie ľudí

Obrázok: detskeomalovanky.cz

V posledných dňoch rezonuje v médiách tzv. kauza Gorila. Keďže ma zaujímali nielen útržkovité informácie, ktoré nám dávkujú médiá, vyhľadal som si priamo všetky zdrojové informácie vrátane (údajného) spisu SIS, ktorý je kostrou celej kauzy. Pre tých, ktorí chcú byť priamo pri zdroji, ponúkam výsledky môho hľadania.

• Celý spis Gorila si môžete stiahnuť TU. Je to zaujímavé čítanie, po pochopení štruktúry textu to ide ľahko. Uvedené PDF mám stiahnuté, takže ak by z internetu zmizlo, stačí mi napísať do komentára nižšie.
• Kto si spis nechce sťahovať, ale namiesto toho chce hneď pristúpiť k čítaniu, môže tak urobiť na dvoch miestach:
• Spis Gorila - zdroj č. 1
• Spis Gorila - zdroj č. 2 (rozdelený na 2 časti)
• Spis Gorila - zdroj č. 3
• Doplňujúce informácie k celej kauze (rovnako zaujímavé ako samotný spis):
• Priebeh škandálu Gorila
• Svedectvo človeka bývajúceho vedľa konšpiračného bytu
• Tématické rozdelenie spisu Gorila podľa subjektov a udalostí

Na záver odporúčam v spise vyhľadávať (väčšinou cez klávesovú skratku CTRL+F) nasledovné texty:

• SAP
• Siemens
• Penta
• J&T
• Slovenské elektrárne
• ZSE, SSE, VSE
• Airport Bratislava
• Dzurinda
• Mikloš
• Fico
• Atď. - ostatné firmy a osoby

Škodlivosť štátnych dotácií poskytnutých investorom

Obrázok: http://www.cas.sk/

Dotácie poskytované štátom pre veľkých investorov, predovšetkým pre veľkých zahraničných investorov, sa stali bežnou súčasťou života na Slovensku. Ostatné firmy, ktoré dotácie nedostanú, sa automaticky dostávajú do konkurenčnej nevýhody, čo je málo spomínaná, avšak veľmi podstatná odvrátená strana dotačnej politiky. Nehovoriac o tom, že firma, ktorá dotáciu dostane, sa u nás väčšinou "ohreje" iba krátko a po uplynutí dotačného obdobia sa presunie tam, kde jej dajú ďalšie dotácie.

Krátkozrakosť dotácií sa mi opäť potvrdila po prečítaní veľmi inšpirujúceho článku o požiadavke firmy Universal Media Corporation (UMC). Pokiaľ štát neposkytne firme UMC rovnaké dotácie, aké poskytol jej konkurentom, UMC je pripravená odísť zo Slovenska.

Povedzme si na rovinu, že štátne dotácie ekonomike viac škodia, ako pomáhajú. Presne podľa hesla "cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami" možno vidieť, že dotácie z krátkodobého hľadiska ekonomike pomôžu, avšak z dlhodobého hľadiska sa ukazujú ako škodiaci, brzdiaci a zaťažujúci element trhu.

V nasledujúcich bodoch sa pokúsim zhrnúť dôsledky dotačnej politiky:

• Štát sa sám stavia do nevýhodnej, poddajnej pozície.
• Nízka stabilita investora - investor sa správa ako kobylka, t.j. po uplynutí stanovenej doby a vyžratí všetkého, čo sa vyžrať dalo, sa opäť presunie ďalej.
• Destabilizácia trhu - poskytnutie konkurenčnej výhody jednotlivým firmám za peniaze (t.j. z daní) ostatných firiem. Firmy bez dotácií si tým pádom platia vlastných konkurentov.
• V drvivej väčšine boli dotované firmy typu "montážna hala". Biotechnológie, nanotechnológie, vývoj (napr. elektroniky) a výskum si západ nechá pre seba, aby mal z čoho žiť. Stali sme sa Čínou Európy.
• Podľa častého tvrdenia na internetových diskusiách prišlo Slovensko o 47 mld. EUR priamo na investičných stimuloch od prvého roku ich poskytovania. Bohužiaľ, tento údaj sa mi nepodarilo overiť. Predpokladám, že išlo o poskytnutie daňových úľav v kombinácii s nenávratnými pôžičkami. Vďaka týmto investíciám Slovensko aj niečo zarobilo, možno aj viac ako sme investorom poskytli, nakoľko daňové úľavy predstavujú peniaze, ktoré sme v danom čase nemali a v neskoršom čase sme ich mať mohli, ale aj nemuseli. Do úvahy však treba zahrnúť aj škody spôsobené deformáciou a rozbíjaním trhu, ako som písal vyššie. Vo výsledku je potom veľmi reálne, že z dlhodobého hľadiska budeme vďaka stimulom ekonomicky v mínuse.
• Iba málokedy sa urobil audit, či boli u všetkých dotovaných firiem naplnené dohadované počty zamestnancov a iné podmienky poskytnutia stimulov.
• Ak sa audit plnenia podmienok aj spravil, narazilo sa na nízku vymožiťeľnosť požiadaviek na plnenie dohody, nakoľko štát je v nevýhodnej pozícii a investor môže kedykoľvek odísť, ak by mu niekto kládol nepríjemné otázky alebo požiadavky.

Reakcia firmy UMC je logická. UMC je dosť veľká a zároveň dosť mobilná na to, aby mohla štát vydierať rovnako, ako to robia jej konkurenti. Bolo by hlúpe, keby to UMC nechalo iba tak a nečinne sa prizeralo, ako štát vykrmuje jej konkurenciu a im nedá nič. V obchode je to bežná vec - ak dodávateľ začne kaziť trh tým, že podporuje viac môjho konkurenta (napr. vyšším rabatom), existuje iba jediná možnosť, ako sa zachovať: najprv dodávateľa upozorním, že toto sa nerobí, a keď sa nič nezmení, je na čase zmeniť dodávateľa. Vo svete štátnych dotácií to pre UMC znamená zmenu štátu, v ktorom bude pôsobiť. V praxi je to trochu komplikovanejšie, keďže takéto niečo si môže dovoliť iba firma, ktorá má nízku previazanosť s miestom pôsobenia (v analógii obchodného sveta to znamená nízku previazanosť s dodávateľom). Princíp je však pri štátnych dotáciách, aj v obchode, rovnaký. Byť ticho a nečinne sa prizerať znamená ohrozenie existencie firmy.

Hádam nemusím pripomínať, že rovnako nezmyselné a škodlivé sú dotácie EÚ. Akékoľvek. Deformujú trh, diskriminujú väčšinu. Znevýhodňujú nielen firmy, ale aj celé štáty v EÚ navzájom.

Systematická podpora malého a stredného podnikania sa na Slovensku nikdy neudiala, napriek opakovaným tvrdeniam politikov, že budú tento segment trhu podporovať.  Dotácie veľkým investorom sú s takýmito tvrdeniami v protiklade. Hlúpe jednorazové drobné príspevky na založenie živnosti a podobné záležitosti nepovažujem za systematickú podporu. Keď je možné odpustiť dane na dlhé obdobie veľkým hráčom (nehovoriac o nenávratných pôžičkách), potom musí byť možné odpustiť dane aj všetkým ostatným - najmä tým menším, ktorí tvoria jadro ekonomiky, nakoľko majú väzby na región, v ktorom pôsobia.

Existuje teoretická možnosť založiť združenie malých firiem schopných rýchlo sa presunúť za hranice s cieľom žiadať dotácie vydieraním podľa vzoru veľkých hráčov. Toto však v slovenských podmienkach považujem skôr za utópiu.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že nie som proti zahraničným investorom. Podľa mňa ich potrebujeme. Som iba proti ich lákaniu cez nesystémové a nespravodlivé dotácie. Lákať investorov by sme mali predovšetkým transparentnými pravidlami, fungujúcim rýchlym súdnictvom, vymožiteľnosťou práva, nízkymi daňami a odvodmi (rovnako pre každého, pre malú aj veľkú firmu, t.j. bez nutnosti vylobovať si nízke dane a odvody individuálnym rokovaním so štátom), vybudovanou infraštruktúrou a kvalitnou pracovnou silou, ktorá sa nemusí pýšiť tým, že je lacná, ale namiesto toho sa bude pýšiť tým, že je vzdelaná vďaka kvalitnému systému školstva. Pre politikov je však vždy jednoduchšie namiesto riešenia týchto skutočných problémov lákať investorov ich podplácaním cez investičné stimuly vo forme dotácií alebo úľav.

Transformácia medzi maržou a obchodnou prirážkou

V predchádzajúcom blogu som sa pokúsil objasniť pojmy marža, rabat a obchodná prirážka. V použitom príklade som spomenul nutnosť transformácie marže na obchodnú prirážku. Cieľom bolo zistiť, akú obchodnú prirážku potrebuje obchodník mať, aby dosiahol stanovenú maržu. Otázka môže znieť aj opačne, t.j. akú maržu má obchodník pri stanovenej obchodnej prirážke. Poďme si teda ukázať, ako takéto transformácie vykonať. Bude nám k tomu stačiť matematika základnej školy.

Základom je zostavenie dvoch jednoduchých rovníc na základe definície marže a obchodnej prirážky:

• MOC - [M / 100] * MOC = VOC
• VOC + [P / 100] * VOC = MOC

M - Marža

P - Prirážka

MOC - maloobchodná cena (predajná cena)

VOC - veľkoobchodná cena (nákupná cena)

Jednoduchou úpravou uvedených rovníc dostaneme nasledovný medzikrok:

• MOC (1 - M/100) = VOC
• VOC (1 + P/100) = MOC

Spojením takto pripravených rovníc dostaneme základnú rovnicu vyjadrujúcu vzťah medzi maržou a obchodnou prirážkou:

• (1 + P/100) (1 - M/100) = 1

Táto základná rovnica má nasledovné 2 riešenia:

• P = 100 M / (100 - M)
• M = 100 P / (100 + P)

A je to. Keď chceme z marže vypočítat prirážku, dosadíme do prevého vzorca výšku marže. Keď chceme z prirážky vypočítať maržu, dosadíme do druhého vzorca výšku prirážky.

Príklad 1: Obchodník si stanovil maržu 60%. Po dosadení čísla 60 do prvého vzorca zistíme, že si obchodník musí prirátať prirážku 150% ku svojej nákupnej cene, aby dosiahol stanovenú maržu.

Príklad 2: Obchodník si stanovil prirážku 120% k nákupnej cene. Po dosadení čísla 120 do druhého vzorca zistíme, že obchodník podniká s maržou 54,54%.

Obchodná prirážka, Marža, Rabat - Definícia pojmov

Dnes som mal s kolegom v práci, absolventom Ekonomickej univerzity v Bratislave, výmenu názorov ohľadom pojmu "marža". Takúto diskusiu som zažil už veľakrát. Ľudia, často aj podnikatelia, nepoznajú presný význam týchto pojmov, ktoré používajú, a tým vnášajú do diskusie omyly a nepochopenia.

Aby som kolegovi dokázal, že sa mýli, musel som trochu posurfovať po internete. Ihneď som zistil, že cca 25% webstránok, ako aj 25% diskutujúcich na diskusiách, má mylnú definíciu pojmov "marža", "rabat", "obchodná prirážka".

Poďme si teda uvedené pojmy objasniť:

• Obchodná prirážka - percentuálne vyjadrenie navýšenia nákupnej ceny. Základ tvorí nákupná cena. Ide teda o percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou voči nákupnej cene.
  Vzorec na výpočet: [(P - N) / N] * 100%
• Marža - percentuálne vyjadrenie výnosu z predaja. Základ tvorí predajná cena. Ide teda o percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou voči predajnej cene.
  Vzorec na výpočet: [(P - N) / P] * 100%
• Rabat - percentuálne vyjadrenie zľavy. Základ tvorí predajná cena. Ide teda o percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou voči predajnej cene.
  Vzorec na výpočet: [(P - N) / P] * 100%

P - predajná cena

N - nákupná cena

Ako vidno, vzorce na výpočet marže a rabatu sú rovnaké. Rozdiel medzi maržou a rabatom je najmä filozofický. Marža a rabat dávajú rôzne percentuálne výsledky vďaka tomu, že predajná a nákupná cena nie je v oboch prípadoch to isté. Rozdiel je v kontexte, nakoľko marža sa používa v kontexte predávajúceho a rabat sa používa v kontexte kupujúceho.

Ľudia si často mýlia pojmy marža, rabat a obchodná prirážka. Najčastejším omylom je, že si maržu zamieňajú s obchodnou prirážkou - považujú to za to isté, čo je obrovský omyl, nakoľko rozdiel v použitých základoch je veľmi dôležitý. Pri diskusii odberateľa s dodávateľom potom vznikajú veľké problémy, najmä keď príde prvá faktúra a jedna zo strán sa čuduje "chybným" údajom.

Zo vzorcov, ktoré som uviedol, plynie jedno veľmi dôležité ponaučenie: Marža nikdy nemôže byť viac ako 100%. Nech by si obchodník stanovil akúkoľvek obchodnú prirážku (kľudne aj 5000%), nikdy sa nedostane na 100% maržu. Matematicky vzato, marža vo výške 100% znamená dve veci:

• buď obchodník nakupuje za 0 EUR,
• alebo si obchodník stanovil obchodnú prirážku nekonečno percent.

Oba prípady sú dosť absurdné na to, aby bolo možné konštatovať, že 100% marža neexistuje. Kto tvrdí, že obchodníci majú 100% a väčšie marže, ten nevie, o čom hovorí. Vyskytuje sa to najmä u niektorých politikov, často však aj u neskúsených podnikateľov.

Pre lepšie objasnenie uvedených definícií a vzorcov si uveďme malý príklad:

• Dodávateľ nakúpi alebo vyrobí svoj ponúkaný tovar za 40€. Nazvime túto cenu základnou výrobnou cenou (ZVC).
• Dodávateľ má stanovenú predajnú cenu tovaru 100€. Nazvime túto cenu odporúčanou maloobchodnou cenou (OMC).
• Dodávateľ ponúka obchodníkovi rabat 50% z OMC pri odbere 30 kusov tovaru. Cena po odpočítaní rabatu je teda 50€. Z pohľadu dodávateľa ide o predajnú cenu pre konkrétneho obchodníka pri konkrétnom odbernom množstve. Nazvime túto cenu veľkoobchodnou cenou (VC).
• Z vyššie uvedeného vyplýva, že dodávateľ má stanovenú maloobchodnú maržu 60% (ZVC = 40€, OMC = 100€). Ako vidno, v tomto kontexte je marža dodávateľa 60% odlišná od rabatu obchodníka 50%, napriek rovnakým použitým vzorcom a aj napriek rovnakej OMC. Je to spôsobené odlišnými obstarávacími cenami dodávateľa a obchodníka - obstarávacia cena dodávateľa je ZVC = 40€ a obstarávacia cena obchodníka je VC = 50€. Preto je pri aplikovaní vzorcov vždy dôležitý kontext.
• Poznámka: Maloobchodná prirážka dodávateľa je 150% (ZVC = 40€, OMC = 100€). Maloobchodná marža 60% je odlišná od maloobchodnej prirážky 150% vďaka rozdielnym použitým základom (t.j. operuje sa s rovnakými číslami, ale rozdielnymi vzorcami).
• Poznámka: Veľkoobchodná marža dodávateľa je 20% (ZVC = 40€, VC = 50€) a veľkoobchodná prirážka dodávateľa je 25% (ZVC = 40€, VC = 50€).
• Pokračujme ďalej v príklade. Obchodník je obchodníkom preto, že chce tovar nakúpený od dodávateľa ďalej predať svojmu odberateľovi - zákazníkovi. Obchodník si stanovil, že chce mať maržu 55%. Aby si z takto stanovenej marže zistil, akú stanoví predajnú cenu, musí najprv transformáciou vypočítať, akú obchodnú prirážku musí mať, aby mal maržu 55%. Keďže je obchodník zdatný v matematike, nerobilo mu žiaden problém výpočtom zistiť, že hľadaná obchodná prirážka je 122,22%. Následne už nie je problém z VC 50€ vypočítať, že jeho predajná cena, nazvime ju maloobchodná cena (MC), bude 111,11€.
• Poznámka: Ako vidno, OMC 100€ je odlišná od MC 111,11€. Je to kvôli tomu, že obchodník si stanovil svoju maržu podľa vlastného rozhodnutia.
• Poznámka: Obchodník má teda rabat u dodávateľa 50% a zároveň má stanovenú maržu 55%. Predpokladom je, že jeho odberateľ (zákazník) nedostane žiaden rabat, nakoľko prípadný rabat zákazníka znižuje obchodníkovu maržu.

Otázka na záver: Kedy je výška rabatu totožná s výškou marže? Z pohľadu obchodníka takáto situácia nastáva, keď sú súčasne splnené nasledovné podmienky:

• Obchodník akceptuje OMC stanovenú dodávateľom. Vtedy MC = OMC.
• Obchodníkov odberateľ (zákazník) nedostane žiaden rabat.

Ak by teda obchodník z uvedeného príkladu predával tovar za 100€, tak jeho marža by bola 50% a bola by totožná s rabatom 50%, ktorý dostal od dodávateľa.

Vo všetkých uvedených príkladoch som zámerne operoval s cenami bez bližšieho určenia, či sa jedná o ceny bez DPH, alebo s DPH. Ako do výpočtu marže, rabatu a obchodnej prirážky vstupuje výška DPH uvádzam v diskusii nižšie aj s názorným číselným príkladom.

Aby som dokázal, že vyššie uvedené definície a vzorce sú správne, ponúkam viacero odkazov na domáce aj zahraničné zdroje, ktoré tvrdia to isté:

• http://www.einfo.sk/content/view/435/222/
• http://cs.wikipedia.org/wiki/Mar%C5%BEe
• http://gasparik.blog.sme.sk/c/212237/DefinicieObchodna-marza-prirazka-rabat-netto-a-netto-netto-ceny.html
• http://podnikanie.ako-investovat.sk/index.php/ako-sa-pocita-marza-a-prirazka
• http://www.porada.sk/t142968-obchodna-marza.html
• http://www.porada.sk/archive/index.php/t-18330.html [Predposledný príspevok]
• http://www.obchod-virtuemart.cz/marketing/marze-rabat-prirazka-.-a-jak-se-pocitaji.html
• http://www.testyzucetnictvi.cz/slovnicek-ucetnich-pojmu.php?pojem=obchodni-marze
• http://www.odpovedi.cz/otazky/jak-vypocitat-marzi [Marže větší než 100% neexistuje (zadáme-li hodnotu marže větší než 100 do nějakého programu, nelze výpočet vůbec realizovat)]
• http://webtrh.cz/83658-pocita-marze
• http://moje.hnonline.sk/node/344/ [Odporúčam vyhľadať slovo "marža"]
• http://en.wikipedia.org/wiki/Gross_margin

Myšlienka dňa

Reakcia diskutéra na tému Mikloš pripustil navýšenie budúcoročného deficitu:

• "chcel by som vidieť Mikloša keby jeho žena systematicky viac minula ako zarobila a navyše by mu oznámila, že budúci rok minie ešte viac :-))"

Nikdy nezabudneme. Euroval 13.10.2011.

Obrázok: ondrias.sk

Navýšenie eurovalu bolo schválené. Zoznam tých, ktorí za euroval hlasovali, je tu:

Tváre 114-tich poslancov, ktorí zahlasovali za euroval.

Prispievateľ "pyramidasovayou" to na diskusii SME vystihol najlepšie:

Nikdy nezabudneme na vlastizradu spáchanú na slovenských daňovníkoch dňa 13.10.2011. Bol to jedovatý nôž zapichnutý do srdca slušných občanov tohoto štátu, bola znásilnená ústava, sloboda, verejná mienka. Spáchali genocídu, popreli občiansku spoločnosť, zničili slobodu a uvrhli občanov do dlhového otroctva. Tieto mená hlasov za euroval budú vtesané do histórie ako memento pre politikov, ktorí zničia život našich generácií, budú symbolom zapredancov, ktorí predali svoj štát za tučný bakšiš od bankstrov, sú symbolom bezcharakternosti, úbohosti, zvrátenosti našich politikov, symbolom toho, ako hlboko si náš názor nevážia a ako nami opovrhujú. Každý obyvateľ SR je oddnes "dlžný" EÚ ďalších 1426€ a to sa uvažuje o opakovaní eurovalu. To, čo sa dialo v parlamente v ten deň bol hon na čarodejnice a inkvizícia strany, ktorá sa postavila na odpor voči tej neslobode a diktátu, ktorý sa na nás valí z Bruselu od nevolených bruselských úradníkov. To, čo schválili poslanci Smeru, SDKÚ-DS, Mostu a KDH, bola bezpodmienečná kapitulácia, kapitulácia, ktorá sa propagandisticky vydáva za úspech, pričom je to obyčajná ohavnosť.
13.10.2011 bola schválením eurovalu pošliapaná sloboda tohto národa. Zobrali nám slobodu a nastolili totalitu. Nepodrobili nás tankami - to nepotrebujú, pretože máme úplatných politikov, podrobili nás dlhom. Slováci, stali sa z nás dlhoví otroci vydaní napospas bankárom. Na Slovensku sa udiala druhá normalizácia. Tentokrát to nie je voči Moskve, ale voči Bruselu. Fico je druhým Gustávom Husákom. To, čo demonštrovali SDKÚ-DS + KDH + Most-Híd v parlamente pri druhom kole schvaľovania navýšenia eurovalu, mi silno pripomínalo rokovanie Brežneva so Svobodom, Dubčekom a spol. v Moskve, keď podpísali protokol, v ktorom sa okupácia v roku 1968 zmenila na internacionálnu pomoc. Totalitu Moskvy nám dnes nahradila arogancia Bruselu.
Ďakujem Vám pán Sulík za 44 hodín slobody. Sme Vašimi dlžníkmi, len si teraz musíte dávať na seba lepší pozor.

44 hodín slobody bolo víťazstvo zdravého rozumu. Krátko, ale predsa.

Nikdy nezabudneme.

Víťazstvo zdravého rozumu

Včera padla vláda.

Napriek tvrdeniam všetkých skeptikov dodržala SaS svoje slovo a nepodporila rozšírenie Eurovalu. Zaujímavé na včerajšom hlasovaní bolo najmä hlasovanie poslancov za SDKÚ-DS. Všetci hlasovali za Euroval. Tým sa otočili chrbtom k svojím voličom, ktorým tvrdili, že sú proti ďalšej pôžičke Grécku. Každému je jasné, že by prostriedky z navýšeného Eurovalu smerovali najprv do Grécka, až potom do ďalších krajín Eurozóny.

Odporúčam pozrieť si TENTO PREDVOLEBNÝ DOKUMENT. Viacerým ľuďom to môže otvoriť oči.

Svoj názor na Euroval som už vyjadril v predchádzajúcom blogu. Obávam sa, že navýšenie Eurovalu prejde v druhom hlasovaní, kedy bude SaS opäť proti, avšak Smer už zahlasuje za schválenie. Napriek tomu som rád, že zdravý rozum nie je nadobro pochovaný a že sa našiel niekto, kto svoje slovo dodržiava.

Euroval, Euroval 2, Euroval 3

Obrázok: spravy.pravda.sk

Je iba málo vecí, ktoré ma dokážu naozaj rozčúliť. Jedna z nich je rozdávanie mojich peňazí nezodpovedným ľuďom. V normálnom svete si každý človek uvedomuje, že keď si vezme úver, tak raz určite príde čas splácania. Lenže my nežijeme v normálnom svete. Žijeme vo svete, kde je najlepšou stratégiou požičiať si čo najviac peňazí, rozdať ich vlastnému obyvateľstvu a následne odmietnuť splácať.

Bohužiaľ, realita je taká, aká je. Do hry sa zamontovala Európska únia s tvrdením, že problémy so splácaním pôžičiek sa vyriešia ďalšími pôžičkami. S tým ide ruka v ruke aj tlak na všetky štáty eurozóny, aby schválili Euroval, Euroval 2, atď. Hlavným argumentom je, že keď to schvália ostatné krajiny, tak musíme aj my. Lenže, my nič nemusíme! Nie sme otrokom Nemecka a Francúzska. Sme svojprávny rovnocenný člen elitného klubu a ostatní sú povinní rešpektovať naše rozhodnutia. Našou úlohou je zastupovať naše záujmy a nie záujmy Nemecka, Francúzka a ostatných krajín, ktoré sa cez Eurovaly snažia zachrániť svoje vlastné banky z cudzích (t.j. mojich) peňazí. My sme si svoje banky už ozdravovali a stálo nás to vtedajších 100 miliárd korún. Nikto nám s tým vtedy nepomohol. NIKTO! Odmietam preto z mojich peňazí zachraňovať Francúzske a Nemecké banky pod zámienkou záchrany Grécka a iných štátov. Rovnako odmietam argumentáciu, že niečo musíme schváliť. Nech si to vydieranie s narušením vzťahov so zvyškom Európy nechajú pre niekoho mentálne menej zdatného. To, čo najviac narušuje vzťahy v Európe, je klamanie a nedodržiavanie existujúcich pravidiel. Vzťahy narušujú aj žiadosti o pomoc oveľa bohatším štátom, ktoré sa navyše do nepríjemnej situácie dostali vlastnou vinou. Nestala sa žiadna prírodná katastrofa, preto pojem "solidarita" nie je na mieste.

Čo katastrofické sa stane, keď sa Euroval neschváli, ma nezaujíma. Aby došlo k náprave, musí najskôr prísť k bolestivému pádu. Len tak sa Európa naučí ctiť poctivosť, slušnosť a zodpovednosť. Len tak sa Európa naučí rešpektovať svoje vlastné pravidlá.

František Ksenzsigh vo svojom blogu "Socialistickej Európskej 17 nepomôže ani 2 biliónový Euroval" veľmi pekne vystihol smutnú pravdu o socializme v Európe. Raz však príde čas, keď si ľudia uvedomia, že takto to ďalej nejde.