Myšlienka dňa

Žerte hovná!

1 000 000 000 000 múch sa predsa nemôže mýliť.

Ide o reakciu na výrok vyslovený pri schvaľovaní Eurovalu: "16 krajín sa predsa nemôže mýliť".

Ilúzia slobodnej vôle

Je naša vôla tak slobodná, ako si myslíme? Nasledujúce video dokazuje, že nie. Zmanipulovať zákazníkov tak, aby si kúpili drahší produkt, aj keď je menej výhodný, je celkom jednoduché. Len treba vedieť, ako na to. Rovnako to funguje pri výbere partnera.

Tak čo, už viete, koho si so sebou zoberiete do baru, aby ste niekoho lahšie zbalili? :)

Nikdy nezabudneme. Euroval 13.10.2011.

Obrázok: ondrias.sk

Navýšenie eurovalu bolo schválené. Zoznam tých, ktorí za euroval hlasovali, je tu:

Tváre 114-tich poslancov, ktorí zahlasovali za euroval.

Prispievateľ "pyramidasovayou" to na diskusii SME vystihol najlepšie:

Nikdy nezabudneme na vlastizradu spáchanú na slovenských daňovníkoch dňa 13.10.2011. Bol to jedovatý nôž zapichnutý do srdca slušných občanov tohoto štátu, bola znásilnená ústava, sloboda, verejná mienka. Spáchali genocídu, popreli občiansku spoločnosť, zničili slobodu a uvrhli občanov do dlhového otroctva. Tieto mená hlasov za euroval budú vtesané do histórie ako memento pre politikov, ktorí zničia život našich generácií, budú symbolom zapredancov, ktorí predali svoj štát za tučný bakšiš od bankstrov, sú symbolom bezcharakternosti, úbohosti, zvrátenosti našich politikov, symbolom toho, ako hlboko si náš názor nevážia a ako nami opovrhujú. Každý obyvateľ SR je oddnes "dlžný" EÚ ďalších 1426€ a to sa uvažuje o opakovaní eurovalu. To, čo sa dialo v parlamente v ten deň bol hon na čarodejnice a inkvizícia strany, ktorá sa postavila na odpor voči tej neslobode a diktátu, ktorý sa na nás valí z Bruselu od nevolených bruselských úradníkov. To, čo schválili poslanci Smeru, SDKÚ-DS, Mostu a KDH, bola bezpodmienečná kapitulácia, kapitulácia, ktorá sa propagandisticky vydáva za úspech, pričom je to obyčajná ohavnosť.
13.10.2011 bola schválením eurovalu pošliapaná sloboda tohto národa. Zobrali nám slobodu a nastolili totalitu. Nepodrobili nás tankami - to nepotrebujú, pretože máme úplatných politikov, podrobili nás dlhom. Slováci, stali sa z nás dlhoví otroci vydaní napospas bankárom. Na Slovensku sa udiala druhá normalizácia. Tentokrát to nie je voči Moskve, ale voči Bruselu. Fico je druhým Gustávom Husákom. To, čo demonštrovali SDKÚ-DS + KDH + Most-Híd v parlamente pri druhom kole schvaľovania navýšenia eurovalu, mi silno pripomínalo rokovanie Brežneva so Svobodom, Dubčekom a spol. v Moskve, keď podpísali protokol, v ktorom sa okupácia v roku 1968 zmenila na internacionálnu pomoc. Totalitu Moskvy nám dnes nahradila arogancia Bruselu.
Ďakujem Vám pán Sulík za 44 hodín slobody. Sme Vašimi dlžníkmi, len si teraz musíte dávať na seba lepší pozor.

44 hodín slobody bolo víťazstvo zdravého rozumu. Krátko, ale predsa.

Nikdy nezabudneme.

Víťazstvo zdravého rozumu

Včera padla vláda.

Napriek tvrdeniam všetkých skeptikov dodržala SaS svoje slovo a nepodporila rozšírenie Eurovalu. Zaujímavé na včerajšom hlasovaní bolo najmä hlasovanie poslancov za SDKÚ-DS. Všetci hlasovali za Euroval. Tým sa otočili chrbtom k svojím voličom, ktorým tvrdili, že sú proti ďalšej pôžičke Grécku. Každému je jasné, že by prostriedky z navýšeného Eurovalu smerovali najprv do Grécka, až potom do ďalších krajín Eurozóny.

Odporúčam pozrieť si TENTO PREDVOLEBNÝ DOKUMENT. Viacerým ľuďom to môže otvoriť oči.

Svoj názor na Euroval som už vyjadril v predchádzajúcom blogu. Obávam sa, že navýšenie Eurovalu prejde v druhom hlasovaní, kedy bude SaS opäť proti, avšak Smer už zahlasuje za schválenie. Napriek tomu som rád, že zdravý rozum nie je nadobro pochovaný a že sa našiel niekto, kto svoje slovo dodržiava.

Euroval, Euroval 2, Euroval 3

Obrázok: spravy.pravda.sk

Je iba málo vecí, ktoré ma dokážu naozaj rozčúliť. Jedna z nich je rozdávanie mojich peňazí nezodpovedným ľuďom. V normálnom svete si každý človek uvedomuje, že keď si vezme úver, tak raz určite príde čas splácania. Lenže my nežijeme v normálnom svete. Žijeme vo svete, kde je najlepšou stratégiou požičiať si čo najviac peňazí, rozdať ich vlastnému obyvateľstvu a následne odmietnuť splácať.

Bohužiaľ, realita je taká, aká je. Do hry sa zamontovala Európska únia s tvrdením, že problémy so splácaním pôžičiek sa vyriešia ďalšími pôžičkami. S tým ide ruka v ruke aj tlak na všetky štáty eurozóny, aby schválili Euroval, Euroval 2, atď. Hlavným argumentom je, že keď to schvália ostatné krajiny, tak musíme aj my. Lenže, my nič nemusíme! Nie sme otrokom Nemecka a Francúzska. Sme svojprávny rovnocenný člen elitného klubu a ostatní sú povinní rešpektovať naše rozhodnutia. Našou úlohou je zastupovať naše záujmy a nie záujmy Nemecka, Francúzka a ostatných krajín, ktoré sa cez Eurovaly snažia zachrániť svoje vlastné banky z cudzích (t.j. mojich) peňazí. My sme si svoje banky už ozdravovali a stálo nás to vtedajších 100 miliárd korún. Nikto nám s tým vtedy nepomohol. NIKTO! Odmietam preto z mojich peňazí zachraňovať Francúzske a Nemecké banky pod zámienkou záchrany Grécka a iných štátov. Rovnako odmietam argumentáciu, že niečo musíme schváliť. Nech si to vydieranie s narušením vzťahov so zvyškom Európy nechajú pre niekoho mentálne menej zdatného. To, čo najviac narušuje vzťahy v Európe, je klamanie a nedodržiavanie existujúcich pravidiel. Vzťahy narušujú aj žiadosti o pomoc oveľa bohatším štátom, ktoré sa navyše do nepríjemnej situácie dostali vlastnou vinou. Nestala sa žiadna prírodná katastrofa, preto pojem "solidarita" nie je na mieste.

Čo katastrofické sa stane, keď sa Euroval neschváli, ma nezaujíma. Aby došlo k náprave, musí najskôr prísť k bolestivému pádu. Len tak sa Európa naučí ctiť poctivosť, slušnosť a zodpovednosť. Len tak sa Európa naučí rešpektovať svoje vlastné pravidlá.

František Ksenzsigh vo svojom blogu "Socialistickej Európskej 17 nepomôže ani 2 biliónový Euroval" veľmi pekne vystihol smutnú pravdu o socializme v Európe. Raz však príde čas, keď si ľudia uvedomia, že takto to ďalej nejde.

Gastrolístky - vhodné akurát pre nesvojprávnych

Foto: TVNOVINY.sk

V boji o gastrolístky, ktorý v poslednom období na politickej scéne prebieha, ako obvykle prehral zdravý rozum a zvíťazil lobbing firiem, ktoré z nezmyselného zákona profitujú.

Navrhovaná zmena mala vytvoriť priestor pre možnosť odmietnutia gastrolístkov, ktoré nie sú ničím iným, iba odlišným typom bankovky - s obmedzenou platnosťou 1 rok a s určeným účelom využitia. Ak by zmena prešla, mohli by si ľudia zvoliť, či dostanú určenú sumu vyplatenú v regulérnych bankovkách, alebo v gastrolístkoch. Sloboda však niektorým ľuďom nevonia a tak sa zdá, že boj o gastrolístky vyhrali gastrofirmy, ktoré lístky tlačia a vydávajú. Samozrejme si pri tom nezabudnú zakaždým odkusnúť kus koláča, ktorý tým pádom chýba zamestnancom.

Problém má však hlbšie korene. Všetko sa začína v myslení ľudí, ktorí:

• nechápu, že majú svoj plat znížený o poplatky za vydávanie gastrolístkov, resp. že si zo svojho platu kvôli gastrolístkom kúpia menej, nakoľko sú ceny navýšené o poplatky, ktoré platia reštaurácie a supermarkety gastrofirmám. Obvyklá argumentácia "však to platí zamestnávateľ, mne je to jedno" je chybná, pretože zamestnávateľ to platí z platu zamestnanca, ktorý by zamestnanec mohol dostať ale práve kvôli gastrolístkom v plnej výške nedostane.
• si myslia, že práve oni vedia, čo je pre druhých ľudí najlepšie. Nútiť ľudí využívať časť svojho platu spôsobom, ktorý niekto iný určí, nemá nič spoločné s demokraciou a so slobodou. Keď sa rozhodnem, že dnes využijem peniaze iným spôsobom, žiaden štát ani iný človek mi v tom nesmie brániť. Ľudia nezomrú od hladu len preto, že by nedostávali "peniaze viazané na určený účel - stravovanie".
• nemajú radi slobodu. Možnosť slobodnej voľby naozaj niekomu môže privodiť hlavybôľ. Pre takých ľudí by sa mohol zriadiť prerozdeľovací úrad, do ktorého by ľudia mohli dobrovoľne odovzdať celú svoju výplatu a úrad by im cez poukážky presne určil, ako majú so svojimi peniazmi naložiť. Ďalšie možné riešenie je zbaviť takých ľudí svojprávnosti.
• si myslia, že po zrušení gastrolístkov skrachujú všetky reštaurácie. Nie, všetky neskrachujú. Do večných lovíšť odídu iba tie, ktoré nie sú životaschopné. Nech sa reštaurácie snažia presadiť v skutočnom konkurenčnom boji. Každý podnikateľ by veľmi rád podnikal v štátom dotovanom prostredí. Takéto podnikanie ale nemá nič spoločné so slobodným trhom a s férovým kapitalizmom. Zvýhodňovanie jednej skupiny podnikateľov na úkor druhej skupiny ešte nikdy v histórii z dlhodobého hľadiska neprinieslo nič dobré. Práve naopak.

Gastrolístky sú nezmysel. Štát prostredníctvom nich diktuje ľuďom, ako majú žiť. To je presný opak slobody. To už rovno môžeme zaviesť povinné poukážky na toalety, aby ľudia náhodou nezabudli vyprázdniť to, čo na obed naplnili. Samozrejme takéto poukážky by platili iba na certifikovaných toaletách. Certifikáciu by zabezpečovali špecializované firmy. Bez pochýb, za poplatok - veď poukážky sú tu na to, aby sa na nich dalo dobre zarobiť.

Prečo je úžera zločin

Na úžeru existujú dva protichodné pohľady. Jeden pohľad klasifikuje úžeru ako zločin z dôvodu zneužitia núdze iného človeka na vlastný prospech, druhý pohľad hovorí o slobodnom rozhodnutí poberateľa pôžičky s jednostranne nevýhodnými podmienkami a dobrovoľnom akceptovaní takýchto podmienok. Náš právny systém úžeru zakazuje a trestá. Prečo?

Zmerať mieru slobody pri rozhodovaní sa o akceptovaní nevýhodnej pôžičky je prakticky nemožné. Pre lepšie objasnenie situácie uvediem jeden výstižný prispevok diskutéra, ktorý oponoval inému diskutérovi presadzujúcemu princíp slobody pri akceptovaní pôžičky:

• 1. Nerozumel si tomu, čo som Ti napísal - že poznáš iba dve k r a j n o s t i.
  Lebo si nechcel rozumieť.
  A napriek tomu si moje slová potvrdil svojou poslednou vetou.
  Teda - že poznáš len bipolaritu krajností - buď absolútnu slobodu (ktorú chybne nazývaš demokracia) a diktatúru.
  Nič iné nepoznáš.
  .
  2. Pre posledný pokus - aby si pochopil, čo som hovoril - musím použiť nadsádzku.
  Teda isté zveličenie.
  Okrem dvoch zmluvných subjektov - poskytujúci a preberajúci službu - je tu ešte prostredie, kde sa akt uskutočňuje. A to prostredie je kryté nejakým úzusom, pravidlami. A keďže tu hovoríme o našom štáte (teda nie o juhoamerickej džungli, či pralese), je to územie, na ktoré sa vzťahujú konkrétne pravidlá, zákony.
  .
  Takže, je tu - okrem dvojice subjektov - ešte istý vyšší "poriadok", ktorým sa - v prípade neakceptovateľnosti aktu, činu - riadia konzekvencie.
  .
  A tak, myslieť si (a tu používam to zveličenie), že ak by ktosi povedal komusi, že mu dá 10 000 EUR, ak sa dá ihneď ním zastreliť - že to je "demokracia" - a "je to len a len jeho vec", je bláhové takto uvažovať.
  Je to trestný čin.
  Je to vražda.
  .
  A rovnako to nemá nič spoločné s - d e m o k r a c i o u .
  Demokracia a Právny štát - sú súrodenci - ktorí sa mame vydarili.
  .
  A tak si, prosím, nemýľ bezprávny stav a neobmedzenú svojvôľu - s demokraciou.