Možné vysvetlenie, prečo sme doteraz nepozorovali inteligentný mimozemský život

Obrázok: http://www.vcreporter.com/

Nech X je pravdepodobnosť výskytu inteligentného života na planéte. S určitosťou vieme povedať, že X je väčšie ako nula - dôkazom je naša existencia. X je teda väčšie ako nula a menšie ako 1 (čislo 1 predstavuje 100% pravdepodobnosť, čiže inteligentný život na každej planéte).

Ak vynásobíme pravdepodobnosť X počtom planét vo vesmíre, zistíme počet inteligentných civilizácií vo vesmíre. Táto hodnota môže byť rovná alebo väčšia 1. Pokiaľ je rovná 1, tak sme vo vesmíre sami, keďže práve ľudia sú tou jednou "inteligentnou" civilizáciou. Pokiaľ je výsledná hodnota väčšia ako 1, potom nie sme vo vesmíre sami.

A tým sa dostávam k pointe celého tohto nezmyslu, ktorý píšem. Často kladenou otázkou je otázka, že ak vo vesmíre nie sme sami, ako je potom možné, že sme inteligentný život zatiaľ nepozorovali a dokonca že iný inteligentný život ani nepozoroval a nekontaktoval nás. Mimozemský život by predsa mohol byť oveľa vyspelejší a mohol by nás bez problémov navštíviť.

Dnes som si prečítal veľmi zaujímavú hypotézu, ktorú uvádzam ako odpoveď na túto otázku:

• Ja si myslím, že ani baktérie, ktoré skúma človek pod mikroskopom, nevedia o nás, ale my o nich áno. Myslím, že súčasné ľudstvo je na tak nízkom stupni vývoja, že my nemáme ani poňatie, že kto nás pozoruje (resp. možno aj riadi). My úbohé, temer jednobunečné tvory, ktoré sú schopné vnímať svet iba v troch priestorových dimenziách, naozaj nemôžeme vidieť viac, než vidíme. Je mi veľmi smiešne, ako súčasní vedci stále snívajú o veľkých rýchlostiach, ktoré by sa blížili rýchlosti svetla. Aj pri tých rýchlostiach by sme cestovali k najbližším hviezdam desiatky až tisícky rokov. Pritom si myslím, že to všetko sa dá obísť skratkou, ale to ešte nehrozí primitívnemu ľudstvu.

Nelogickosť existencie

Obrázok: mysteria.sk

Keď sa občas - avšak pravidelne - zamýšľam nad tým, prečo sú veci tak, ako sú, prečo som tu ja, prečo je tu okolité prostredie, a pod., nakoniec vždy dospejem k rovnakej otázke: Prečo vôbec niečo existuje?

Nech sa na to pozerám akokoľvek, zakaždým prídem k rovnakému záveru:

• Existencia je nelogická.

Nevidím najmenší dôvod, prečo by malo niečo existovať. Hľadám nejakú príčinu. Niečo, čoho dôsledkom by bola existencia. Stačil by mi jednoduchý logický argument.

Existencia vesmíru je nelogická.

Existencia Boha je nelogická.

Existencia vedomia je nelogická.

Asi mi niečo uniká ...

Ak Boh stvoril vesmír, potom kto stvoril Boha?

Teória veľkého tresku, pri ktorom vznikol vesmír, má svojich zástancov aj odporcov. Odporcovia väčšinou tvrdia, že keď z ničoho vzniklo niečo, tak v tom musel mať prsty Boh a preto práve Boh je stvoriteľom všetkého. Takto argumentujúci ľudia však väčšinou nedokážu vidieť za roh, aby sa sami seba opýtali, kto stvoril stvoriteľa, t.j. Boha.

Ak je možné, aby Boh vznikol z ničoho, prečo rovnaký princíp nemôže byť aplikovaný na predstavu vesmíru, ktorý vznikol z ničoho? Zatiaľ mi to vychádza tak, že "Boh" a "vesmír" sú 2 odlišné slová popisujúce to isté.

Na internete som našiel jeden veľmi výstižný názor, ktorý do hry zamiešava ešte otázku nekonečna:

• Viera vo večnú hmotu vychádza zo zákona zachovania energie, teda že energia ani nevzniká ani nezaniká, iba prechádza z jednej formy na inú. Ľudia, ktorí s hypotézou večnej hmoty neboli spokojní, si vymysleli Boha, ktorý je podľa nich večný, a ktorý hmotu dočasne stvoril. Ľudia, ktorí s hypotézou večného Boha neboli spokojní, si vymysleli nadreálny prazdroj súcna, ktorý je večný a Boh je len jednou z jeho emanácií. Ľudia, ktorí s hypotézou večného prazdroja súcna neboli spokojní, si vymysleli energoinformačné pole, ktoré je podľa nich večné a prazdroj súcna je len dočasnou fluktuáciou tohto poľa. Ľudia, ktorí s hypotézou večného energoinformačného poľa neboli spokojní, si vymysleli ezoterické super-entity, ktoré sú podľa nich večné, existujú v čírej existencii a energoinformačné polia medzi nimi neustále vznikajú a zanikajú. A tak ďalej, a tak podobne. A preto sa ľudia dohodli, že vymýšľanie nadbytočných entít nikam nevedie a ak nejaká časť teórie nie je pre dosiahnutie výsledkov nevyhnutná, tak do teórie nepatrí.

Antihmota je tiež "hmota"

Dnes je sobota a tak si užívam chvíľku voľna. Tento čas som využil aj na to, aby som si pozrel zaujímavý diel relácie Lampa, konkrétne starší diel z archívu pod názvom Antihmota v Cerne. Keďže mám predplatný systém Piano zaplatený na celý rok, tak prečo to nevyužiť (o systéme Piano niečo napíšem v niektorom ďalšom blogu).

Celá diskusia v uvedenom videu bola zaujímavá, rád by som však vyzdvihol najdôležitejšiu myšlienku relácie:

• "Hmota" - nazvyme ju matéria - sa delí na hmotu a antihmotu. Antihmota je teda iba jedna časť matérie, tak ako svetelná časť dňa je iba jednou časťou celkového dňa. Problém je v názvosloví, pretože slovom deň opisujeme aj svetelnú časť dňa, aj deň ako celok. Rovnako je to pri pojme "hmota".

Len tak mimochodom, minulú sobotu som si pozrel diel Lampy s názvom O vlastnostiach a záhadách vesmíru a bol tiež výborný. Odporúčam - aj pre laikov, ktorým fyzika nič nehovorí.