utorok 8. novembra 2011

Obchodná prirážka, Marža, Rabat - Definícia pojmov

Dnes som mal s kolegom v práci, absolventom Ekonomickej univerzity v Bratislave, výmenu názorov ohľadom pojmu "marža". Takúto diskusiu som zažil už veľakrát. Ľudia, často aj podnikatelia, nepoznajú presný význam týchto pojmov, ktoré používajú, a tým vnášajú do diskusie omyly a nepochopenia.

Aby som kolegovi dokázal, že sa mýli, musel som trochu posurfovať po internete. Ihneď som zistil, že cca 25% webstránok, ako aj 25% diskutujúcich na diskusiách, má mylnú definíciu pojmov "marža", "rabat", "obchodná prirážka".

Poďme si teda uvedené pojmy objasniť:
  • Obchodná prirážka - percentuálne vyjadrenie navýšenia nákupnej ceny. Základ tvorí nákupná cena. Ide teda o percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou voči nákupnej cene.
    Vzorec na výpočet: [(P - N) / N] * 100%
  • Marža - percentuálne vyjadrenie výnosu z predaja. Základ tvorí predajná cena. Ide teda o percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou voči predajnej cene.
    Vzorec na výpočet: [(P - N) / P] * 100%
  • Rabat - percentuálne vyjadrenie zľavy. Základ tvorí predajná cena. Ide teda o percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou voči predajnej cene.
    Vzorec na výpočet: [(P - N) / P] * 100%
P - predajná cena
N - nákupná cena

Ako vidno, vzorce na výpočet marže a rabatu sú rovnaké. Rozdiel medzi maržou a rabatom je najmä filozofický. Marža a rabat dávajú rôzne percentuálne výsledky vďaka tomu, že predajná a nákupná cena nie je v oboch prípadoch to isté. Rozdiel je v kontexte, nakoľko marža sa používa v kontexte predávajúceho a rabat sa používa v kontexte kupujúceho.

Ľudia si často mýlia pojmy marža, rabat a obchodná prirážka. Najčastejším omylom je, že si maržu zamieňajú s obchodnou prirážkou - považujú to za to isté, čo je obrovský omyl, nakoľko rozdiel v použitých základoch je veľmi dôležitý. Pri diskusii odberateľa s dodávateľom potom vznikajú veľké problémy, najmä keď príde prvá faktúra a jedna zo strán sa čuduje "chybným" údajom.

Zo vzorcov, ktoré som uviedol, plynie jedno veľmi dôležité ponaučenie: Marža nikdy nemôže byť viac ako 100%. Nech by si obchodník stanovil akúkoľvek obchodnú prirážku (kľudne aj 5000%), nikdy sa nedostane na 100% maržu. Matematicky vzato, marža vo výške 100% znamená dve veci:
  • buď obchodník nakupuje za 0 EUR,
  • alebo si obchodník stanovil obchodnú prirážku nekonečno percent.
Oba prípady sú dosť absurdné na to, aby bolo možné konštatovať, že 100% marža neexistuje. Kto tvrdí, že obchodníci majú 100% a väčšie marže, ten nevie, o čom hovorí. Vyskytuje sa to najmä u niektorých politikov, často však aj u neskúsených podnikateľov.

Pre lepšie objasnenie uvedených definícií a vzorcov si uveďme malý príklad:
  • Dodávateľ nakúpi alebo vyrobí svoj ponúkaný tovar za 40€. Nazvime túto cenu základnou výrobnou cenou (ZVC).
  • Dodávateľ má stanovenú predajnú cenu tovaru 100€. Nazvime túto cenu odporúčanou maloobchodnou cenou (OMC).
  • Dodávateľ ponúka obchodníkovi rabat 50% z OMC pri odbere 30 kusov tovaru. Cena po odpočítaní rabatu je teda 50€. Z pohľadu dodávateľa ide o predajnú cenu pre konkrétneho obchodníka pri konkrétnom odbernom množstve. Nazvime túto cenu veľkoobchodnou cenou (VC).
  • Z vyššie uvedeného vyplýva, že dodávateľ má stanovenú maloobchodnú maržu 60% (ZVC = 40€, OMC = 100€). Ako vidno, v tomto kontexte je marža dodávateľa 60% odlišná od rabatu obchodníka 50%, napriek rovnakým použitým vzorcom a aj napriek rovnakej OMC. Je to spôsobené odlišnými obstarávacími cenami dodávateľa a obchodníka - obstarávacia cena dodávateľa je ZVC = 40€ a obstarávacia cena obchodníka je VC = 50€. Preto je pri aplikovaní vzorcov vždy dôležitý kontext.
  • Poznámka: Maloobchodná prirážka dodávateľa je 150% (ZVC = 40€, OMC = 100€). Maloobchodná marža 60% je odlišná od maloobchodnej prirážky 150% vďaka rozdielnym použitým základom (t.j. operuje sa s rovnakými číslami, ale rozdielnymi vzorcami).
  • Poznámka: Veľkoobchodná marža dodávateľa je 20% (ZVC = 40€, VC = 50€) a veľkoobchodná prirážka dodávateľa je 25% (ZVC = 40€, VC = 50€).
  • Pokračujme ďalej v príklade. Obchodník je obchodníkom preto, že chce tovar nakúpený od dodávateľa ďalej predať svojmu odberateľovi - zákazníkovi. Obchodník si stanovil, že chce mať maržu 55%. Aby si z takto stanovenej marže zistil, akú stanoví predajnú cenu, musí najprv transformáciou vypočítať, akú obchodnú prirážku musí mať, aby mal maržu 55%. Keďže je obchodník zdatný v matematike, nerobilo mu žiaden problém výpočtom zistiť, že hľadaná obchodná prirážka je 122,22%. Následne už nie je problém z VC 50€ vypočítať, že jeho predajná cena, nazvime ju maloobchodná cena (MC), bude 111,11€.
  • Poznámka: Ako vidno, OMC 100€ je odlišná od MC 111,11€. Je to kvôli tomu, že obchodník si stanovil svoju maržu podľa vlastného rozhodnutia.
  • Poznámka: Obchodník má teda rabat u dodávateľa 50% a zároveň má stanovenú maržu 55%. Predpokladom je, že jeho odberateľ (zákazník) nedostane žiaden rabat, nakoľko prípadný rabat zákazníka znižuje obchodníkovu maržu.
Otázka na záver: Kedy je výška rabatu totožná s výškou marže? Z pohľadu obchodníka takáto situácia nastáva, keď sú súčasne splnené nasledovné podmienky:
  • Obchodník akceptuje OMC stanovenú dodávateľom. Vtedy MC = OMC.
  • Obchodníkov odberateľ (zákazník) nedostane žiaden rabat.
Ak by teda obchodník z uvedeného príkladu predával tovar za 100€, tak jeho marža by bola 50% a bola by totožná s rabatom 50%, ktorý dostal od dodávateľa.

Vo všetkých uvedených príkladoch som zámerne operoval s cenami bez bližšieho určenia, či sa jedná o ceny bez DPH, alebo s DPH. Ako do výpočtu marže, rabatu a obchodnej prirážky vstupuje výška DPH uvádzam v diskusii nižšie aj s názorným číselným príkladom.

Aby som dokázal, že vyššie uvedené definície a vzorce sú správne, ponúkam viacero odkazov na domáce aj zahraničné zdroje, ktoré tvrdia to isté:

14 komentárov:

  1. nazvyme ...

    nazvime !!!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dakujem za upozornenie, opravil som to.

      Odstrániť
    2. Vyborne vysvetlene

      Odstrániť
    3. Presne ten príklad ako ste našieli na uspesne-podnikanie.sk, som našiel v knihe JOSH KAUFMAN Osobný kurz MBA... Kde popisuje maržu ako obchodnú prirážku.
      Teda skorej ako ZISKOVÚ MARŽU....

      Odstrániť
    4. Tu knihu som necital, preto neviem v akom kontexte sa tam hovori o marzi a najma ci je dobre urobeny preklad. Kazdopadne vacsina zdrojov uvadza marzu tak, ako som napisal v blogu a pokial sa to na kurzoch MBA uci naopak, tak je to bohuzial chyba.

      Odstrániť
  2. Ja len k tým vzorcom...nemá byť namiesto x100% len x 100?? a výsledok nám vyjadrí percentuálnu hodnotu? Alebo sa mýlim? Inak dobrý článok :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dakujem.
      Co sa tyka znaku %, tak uvedeny zapis vzorca predstavuje matematicky zapis, teda percento je iba znak, ktory z hladiska vypoctu nic nemeni a je tam iba kvoli tomu, aby sa nachadzal aj vo vysledku, cim vyjadri, o ake cislo sa jedna (teda ze vysledok hovori o percentach, nie o absolutnych cislach).
      Pozor vsak pri narabani s kalkulackou. Ak ma kalkulacka operator %, tak ten v tomto pripade nepouzivame - dostali by sme zle vysledky. Lepsie je pouzit kalkulacku bez operatora % a k vysledku si len "domysliet" znak %.

      To je v skratke rozdiel medzi znakom % a operatorom %.
      Ale uznavam, ze to moze cloveka mylit.

      Odstrániť
  3. Skvelý článok! Perfektne a dopodrobna vysvetlené. Ďakujeme! A myslím, že takýmto štýlom to ovláda málokto z podnikajúcej menšiny :-/ My to máme akurát pred sebou. Čaká nás náš prvý e-shop ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Drzim palce v podnikani! Vzdy budem fandit tym, ktori su ochotni pre svoje stastie aj nieco urobit :)

      Odstrániť
  4. Keďže je obchodník zdatný v matematike, nerobilo mu žiaden problém výpočtom zistiť, že hľadaná obchodná prirážka je 122,22%. Následne už nie je problém z VC 50€ vypočítať, že jeho predajná cena, nazvime ju maloobchodná cena (MC), bude 111,11€.
    dopočítal to rovnicou o jednej neznámej ??

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V clanku je o jednu vetu skor od Tebou citovanej pasaze uvedeny odkaz na matematicku transformaciu, na ktoru sa pytas. Skus si na to kliknut.
      Ide o rovnicu o dvoch neznamych :) Nic zlozite.

      Odstrániť
  5. ako citam, tak citam, ale ako moze predavat obchodnik vyrobok konecnemu zakaznikovi bez dane?? vobec nikde sa neoperuje s DPH 20 % a to je tiez potrebne ratat pri vypocte marze obchodnika ...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vobec nie. A to by som zdoraznil, pretoze predstava, ze DPH nejako vplyva na marzu, rabat, alebo obchodnu prirazku, je dalsi z castych omylov. Takze zdoraznujem: DPH NIE JE POTREBNE RATAT PRI VYPOCTE MARZE OBCHODNIKA.

      Pozrime si to na praktickom priklade v cislach. Nech je DPH = 20%. Ak nakupujeme za 50 EUR bez DPH (60 EUR s DPH) a predavame za 100 EUR bez DPH (120 EUR s DPH), tak nam vyjde rovnaka marza 50% ked ju ratame z cien bez DPH [(100 - 50) / 100] * 100, ako aj ked ju ratame z cien s DPH [(120 - 60) / 120] * 100. Daj si to do kalkulacky a uvidis, ze v oboch pripadoch Ti to vyjde rovnako na 50% marzu. To iste plati pre vypocet obchodnej prirazky - v tomto pripade 100%. Jednoducho, je to matematika. DPH sa vzdy v zlomku tzv. "vykrati" a teda z vypoctu vypadne.

      Dolezite je porovnavat nakup aj predaj v rovnakej kategorii, t.j. bud bez DPH (nakup aj predaj), alebo s DPH (nakup aj predaj). Ak by niekto zmiesal hrusky s jablkami (napr. nakup bez DPH a predaj s DPH), tak mu vyjdu blbosti. Do vzorcov treba vediet dosadzovat spravne cisla.

      Zaver: Ci je DPH = 10%, alebo je DPH = 20%, alebo je DPH = 40%, vysledna marza bude vzdy ROVNAKA - nezavisla od vysky DPH. Tak isto rabat a obchodna prirazka.

      Odstrániť
  6. Super vysvetlené a stotožňujem sa s uvedenými faktami.

    Prosím ešte o vysvetlenie a popis netto netto ceny (netto, brutto ceny a pod.). Často sa stretávam s tým, že názor na výpočet netto netto ceny je odlišný. Ďakujem.

    OdpovedaťOdstrániť