Aká vysoká je miera prerozdeľovania na Slovensku?

Daňové zaťaženie na Slovensku



Veľa politikov, predovšetkým tých pravicových, s obľubou v televíznych diskusných reláciách opakuje argument o nízkej miere prerozdeľovania na Slovensku (t.j. podielu verejných výdavkov štátu na hrubom domácom produkte). Slovensko patrí medzi štáty s najnižšou mierou prerozdeľovania v rámci EÚ.

Moja peňaženka však pri pohľade na výplatnú pásku tento názor nezdieľa, preto som začal googliť, kde je pes zakopaný. Prvé číslo, na ktoré som sa zameral, bola samotná výška prerozdeľovania na Slovensku. Tá je podľa nadácie Hayek za rok 2011 rovná 42%, čo dokazuje, že na Slovensko skutočná pravica ešte nedorazila, ak sa tá súčasná dokáže hrdiť takýmto údajne nízkym číslom. Napriek tomu, že 42% je veľa, nie je to konečná miera zdaňovania na Slovensku. Podľa znázorneného grafu, ktorý som si požičal z analýzy dňa daňovej slobody za rok 2011 od nadácie Hayek (tabuľka a graf je cca v strede dokumentu), je priemerný podiel daní a odvodov vo výške až 52% platu! Zamestnancovi teda z jeho platu ostane menej ako polovica - iba 48%. (Pod pojmom "plat" chápem superhrubú mzdu, čiže skutočnú mzdu zamestnanca, ako som písal prednedávnom. Rovnako chápe mzdu aj uvedená analýza).

Miera prerozdeľovania v EÚ je v priemere naozaj vyššia. Za posledné roky sa podľa eurostatu pohybovala na priemernej úrovni medzi 45% - 48% (v roku 2007 vo výške 45,7%, dáta za rok 2010 a prognózu za rok 2011 som bohužiaľ nenašiel) . Dôvod na oslavu však nie je, keďže slovenských 42% je ďaleko od ekonómami odporúčaných 25%.

Pri pohľade na vyššieuvedené čísla je hneď zrejmý jeden paradox: samotná nadácia Hayek uvádza deň daňovej slobody podľa miery prerozdeľovania, ktorú vypočítala na úrovni 42%, pričom v tom istom materiáli sa uvádza celková miera zdanenia na úrovni 52%. Miera prerozdeľovania teda zjavne nevypovedá celú pravdu o celkovej miere zdanenia. Ako jediné vysvetlenie uvedeného rozporu mi napadá, že nie celé HDP skončí v peňaženkách daňových poplatníkov. Z toho vyplýva logický záver, že značná časť HDP, resp. bohatstva, sa vyváža zo Slovenska von. Teoreticky je možné mať každoročne stále vyššie HDP, ktoré každoročne znižuje podiel verejných výdavkov štátu na hrubom domácom produkte (čiže mieru prerozdeľovania) a zároveň vysoké daňové zaťaženie, čím vzniká rozpor medzi nízkou mierou prerozdeľovania a vysokým daňovým zaťažením. Možno keby som bol ekonóm, tak by mi to pripadalo ako samozrejmé.