Konsolidácia šetrením, alebo zvyšovaním daní

Ako odlíšiť skutočného ekonóma od šarlatána? Jednoducho. Spýtajte sa ho, ako by robil konsolidáciu počas krízy (ale aj inokedy) a jeho odpoveď skonfrontujte s nasledovným článkom:

• http://ekonomika.sme.sk/c/6684547/preco-sa-nam-estonsky-minister-smeje.html

Ide o jeden z mála článkov idúcich "proti prúdu", ktorý navyše základnými štatistikami vykresľuje celý kontext absurdity mainstreamového názoru ohľadom vhodného spôsobu konsolidácie.

Ako si vyrobiť generátor peňazí

Obrázok: vlastnyhosting.sk

Peniaze plodia peniaze. Pod touto starou múdrosťou sa skrýva niečo záhadné, čo bežný človek vraj len tak ľahko nepochopí. A pritom je to úplne jednoduché. Ak máte dostatok kapitálu, dokážete si vyrobiť svoj vlastný "generátor peňazí".

Čo sa pod záhadným pojmom "generátor peňazí" skrýva? Jednoduchá matematika - ak ste natoľko solventný, že vám je banka ochotná poskytnúť úver s takým nízkym úrokom, ktorý je nižší, než úrok, ktorý získate pri vklade rovnakého objemu peňazí do banky, alebo ktorý získate iným spôsobom zhodnocovania daných peňazí, tak vtedy ste si vyrobili svoj vlastný generátor peňazí. Rozdiel medzi úrokom, ktorý zaplatíte a úrokom, ktorý získavate, vám ostane a pravidelne vám bude plodiť peniaze.

Podstata generátora peňazí:

• V banke si požičiam 1 000 000 EUR za 2% úrok
• Do inej banky vložím požičaných 1 000 000 EUR na terminovaný vklad za 3% úrok
• Pôžičku splácam z výnosov a úrokový rozdiel 1% p.a. ostane pre mňa, čo je v tomto prípade mesačne cca. 833 EUR.

Aké jednoduché! Tak prečo nemá každý svoj vlastný generátor peňazí?

Pretože aby mi banka dala tak výhodný úver (2%) v takom objeme peňazí (1 mil. EUR), musím ju niečim motivovať. Najlepšou motiváciou je ručenie, čo pri danej sume predpokladá, že ste veľmi solventný klient. A v tom je celý háčik.

Skutočný generátor peňazí:

• Mám 1 000 000 EUR
• Kúpim si nehnuteľnosti v sume 1 000 000 EUR
• V banke si požičiam 1 000 000 EUR, budem ručiť kúpenými nehnuteľnosťami v sume 1 mil. EUR a preto získam výborný úrok na úver vo výške iba 2%
• Požičané peniaze v sume 1 000 000 EUR vložím do tej istej, alebo inej banky ako terminovaný vklad za 3% úrok
• Pôžičku splácam z výnosov a úrokový rozdiel 1% p.a. ostane pre mňa, čo je v tomto prípade mesačne cca. 833 EUR.

Ale počkať! Prečo by som niečo takéto robil? Veď môžem vložiť do banky ten 1 mil. EUR, ktorý som mal na začiatku a nechať si celý 3% úrok! Mesačne získam trojnásobok, čo je 2500 EUR a už nikdy nebudem musieť pracovať!

Nuž, na pochopenie zmyslu celej tejto rošády sa stačí pozrieť na to, čo mi nakoniec ostane pri rôznych variantách narábania s kapitálom:

1. Mám 1 000 000 EUR. Kúpim si za ne nehnuteľnosti, keďže niekde potrebujem bývať a aj chodiť na chatu. Nakoniec mám nehnuteľnosti, ale nemám peniaze a ani žiaden pravidelný príjem navyše (t.j. žiaden generátor).
2. Mám 1 000 000 EUR. Vložím ich do banky na 3% úrok. Nakoniec mám peniaze plus slušný pravidelný príjem navyše, avšak nemám nehnuteľnosti a teda nemám kde bývať a chodiť na chatu, a nemám vložené peniaze ani zabezpečené proti inflácii.
3. Mám 1 000 000 EUR. Vytvorím si skutočný generátor peňazí podľa postupu vyššie. Nakoniec mám nehnuteľnosti, peniaze a dokonca aj pravidelný príjem navyše. Peniaze sú navyše zabezpečené proti inflácii. Koľko mi inflácia ukrojí z úspor, toľko mi ukrojí aj z dlžoby.

Výsledok aplikácie generátora peňazí (bod 3) je teda taký, že mám nehnuteľnosti, pravidelný príjem navyše a inflácia ma nezaujíma. Banka, ktorá mi dala výhodný úver, nič neriskuje a teda má istý zisk, tým pádom je tiež spokojná.

Kto nakoniec platí moje výnosy generátora peňazí? Predsa klienti banky, ktorá mi poskytuje 3% úrok za vklad.

Nasledujúci článok (odhliadnuc od toho, že daný článok mi pripadá ako reklama na privátne bankovníctvo) je dôkazom, že generátor peňazí nie je iba bláznivá teória, ale bežná prax, ktorá je medzi bohatšími ľuďmi rozšírená:

• http://ekonomika.sme.sk/c/6469329/hypoteky-si-beru-od-bank-aj-slovenski-milionari.html

A teraz už chápete, prečo majú úvery aj ľudia, ktorí by ich hneď dokázali splatiť zo svojich úspor. Niekedy je naozaj výhodnejšie mať súčasne aj úspory, aj úver. Závisí to iba od vašej solventnosti.

Možné vysvetlenie, prečo sme doteraz nepozorovali inteligentný mimozemský život

Obrázok: http://www.vcreporter.com/

Nech X je pravdepodobnosť výskytu inteligentného života na planéte. S určitosťou vieme povedať, že X je väčšie ako nula - dôkazom je naša existencia. X je teda väčšie ako nula a menšie ako 1 (čislo 1 predstavuje 100% pravdepodobnosť, čiže inteligentný život na každej planéte).

Ak vynásobíme pravdepodobnosť X počtom planét vo vesmíre, zistíme počet inteligentných civilizácií vo vesmíre. Táto hodnota môže byť rovná alebo väčšia 1. Pokiaľ je rovná 1, tak sme vo vesmíre sami, keďže práve ľudia sú tou jednou "inteligentnou" civilizáciou. Pokiaľ je výsledná hodnota väčšia ako 1, potom nie sme vo vesmíre sami.

A tým sa dostávam k pointe celého tohto nezmyslu, ktorý píšem. Často kladenou otázkou je otázka, že ak vo vesmíre nie sme sami, ako je potom možné, že sme inteligentný život zatiaľ nepozorovali a dokonca že iný inteligentný život ani nepozoroval a nekontaktoval nás. Mimozemský život by predsa mohol byť oveľa vyspelejší a mohol by nás bez problémov navštíviť.

Dnes som si prečítal veľmi zaujímavú hypotézu, ktorú uvádzam ako odpoveď na túto otázku:

• Ja si myslím, že ani baktérie, ktoré skúma človek pod mikroskopom, nevedia o nás, ale my o nich áno. Myslím, že súčasné ľudstvo je na tak nízkom stupni vývoja, že my nemáme ani poňatie, že kto nás pozoruje (resp. možno aj riadi). My úbohé, temer jednobunečné tvory, ktoré sú schopné vnímať svet iba v troch priestorových dimenziách, naozaj nemôžeme vidieť viac, než vidíme. Je mi veľmi smiešne, ako súčasní vedci stále snívajú o veľkých rýchlostiach, ktoré by sa blížili rýchlosti svetla. Aj pri tých rýchlostiach by sme cestovali k najbližším hviezdam desiatky až tisícky rokov. Pritom si myslím, že to všetko sa dá obísť skratkou, ale to ešte nehrozí primitívnemu ľudstvu.

Trvalý Euroval 22.06.2012. Nikdy nezabudneme.

Zrada na pokračovanie. Dnes 22.06.2012 bol schválený trvalý Euroval. Za trvalý Euroval hlasoval SMER, SDKÚ-DS, Most-HÍD a KDH s výnimkou troch poslancov.

 

Do eurovalu prispejeme v hotovosti 660 miliónov EUR. Okrem toho sme sa zaviazali v prípade potreby doplniť kapitál až do výšky 5,1 miliardy EUR. Pre tých, ktorí si nevedia predstaviť veľkosť tejto sumy, skúsim malý prepočet:

• 5,1 miliardy EUR, čiže 5100000000 EUR, predstavuje pri cene novostavby trojizbového bytu vo výške 100 000 EUR za byt spolu 51000 bytov, v ktorých by mohlo bývať v prípade štvorčlenných rodín spolu 204000 Slovákov.

Môj super-počítač na hranie hier - špecifikácia (jún 2012)

Obrázok: robotinfo.net

Včera som si chcel po dlhej dobe opäť zahrať výbornú hru Civilizácia V od Sid Meiera, ktorá patrí k mojim obľúbeným. Pred spustením hry však STEAM automaticky nainštaloval upgrade, ktorý spôsobil, že hra prestala byť na mojom starom PC hrateľná z dôvodu žalostného výkonu. To ma priviedlo k úvahám o kúpe nového herného PC.

Pri uvažovaní nad špecifikáciou nového PC som sa nechal trochu uniesť a zostavil som špecifikáciu super-počítača určeného na hranie, ktorý by sa za svoj výkon určite nehanbil ani o 10 rokov. Cena takéhoto PC by však bola mimo mojich finančných možností, preto mi neostáva nič iné, ako ďalej snívať.

Špecifikácia výkonného počítača (jún 2012):

• PC - hlavné komponenty:
• procesor Intel Core i7 Ivy Bridge 3770K
  (3. generácia; 22nm; 4 jadrá; 3,5 GHz; turbo až 3,9 GHz; 8 MB L3 cache, 64 bit)
• pamäť RAM 64 GB DDR3 2400 MHz
• disk SSD 120 GB - kvalitný SSD s rýchlym radičom a najrýchlejšou dobou prístupu
• disk HDD 1 TB SATA III 7200
• mechanika Blu-Ray + DVD RW
• žiadne čítačky SD kariet ani podobné sprostosti, žiadna disketová mechanika
• Windows 7 Ultimate SK 64 bit
• Grafická karta:
• PCI Express 3.0 (x16)
• 2x GPU 1 GHz
• 4 GB GDDR5 6 GHz
• 512 bit (2x 256 bit)
• HDMI
• DirectX 11
• 4x takéto grafické karty - navzájom prepojené cez Quad SLI alebo Quad CrossFireX
• napr. NVIDIA GeForce GTX690 alebo ešte niečo lepšie (môže byť aj iný výrobca)
• Zvuková karta
• nejaká kvalitná zvuková karta s dobrým zvukom
• Sieťová karta
• 1 GBit/s
• môže byť integrovaná
• Matičná doska (základná doska):
• zbernica quad channel DDR3 2400 MHz
• 4x PCI Express 3.0
• 8x USB 3.0
• socket LGA 1155
• kvalitný chipset zodpovedajúci potrebám všetkých komponentov
• Skrinka
• solídne chladenie
• solídne napájanie spĺňajúce potreby komponentov podľa ich špecifikácie (SLI-kompatibilné napájanie a pod.)

Pri kontrole kompatibility jednotlivých komponentov som však narazil na nepríjemný problém s procesorom. Napriek tomu, že procesor Intel Core i7 Ivy Bridge 3770K je v tomto čase to najvýkonnejšie pre desktopové počítače, čo sa dá kúpiť, nie je možné tento procesor zapojiť štvorkanálovou zbernicou do základnej dosky s osadenými 64 GB RAM (DDR3) s frekvenciou 2400 MHz. Podľa výrobcu daný procesor zvládne maximálne dual channel DDR3 1600 MHz a najviac 32 GB RAM.

Ostávajú teda 2 možnosti:

• Znížiť náročnosť špecifikácie na zbernicu dual channel DDR3 1600 MHz a pamäť RAM 32 GB DDR3 1600 MHz
• Alebo si počkať na nové procesory, ktoré zvládnu plnú špecifikáciu, napr. architektúra Haswell od Intelu, ktorá je plánovaná na rok 2013. V takom prípade bude možno potrebné zmeniť špecifikáciu socketu na matičnej doske. Čo sa týka základných dosiek, už dnes je možné kúpiť základné dosky plne spĺňajúce uvedenú špecifikáciu (quad channel, 2400 MHz, podpora až 64 GB RAM).

Grécka otázka

Bez ohľadu na politické pozadie nasledovných informácií je veľmi zaujímavé prečítať si, aká plejáda finančných nástrojov bola doteraz použitá pri riešení "gréckej otázky". Toto som si jednoducho musel uložiť:

• Solidarita s Gréckom vyjadrená v peniazoch

Ako splatiť peniaze, ktoré neexistujú

Pred nejakým časom som sa venoval otázke splatenia úrokov v systéme frakčného bankovníctva, v ktorom sa vytvoria peniaze na požičanie, avšak už nie peniaze v sume úrokov. Predstavu toho, že úroky sú splácané prácou, si nedokáže tak jednoducho osvojiť každý, preto uvádzam krátku diskusiu, ktorú som v tejto súvislosti zachytil a ktorá celý problém splácania úroku vysvetľuje úplne jednoducho bez toho, aby bolo potrebné zmieniť fakt, že chýbajúce peniaze predstavujú dlh vo forme práce a preto budú dané úroky aj vo forme práce splatené:

• Banky majú problémy, nakoľko sa nesplácajú poskytnuté úvery (peniaze vytvorené zo vzduchu), milióny ľudí prídu o strechu nad hlavou, ale systém je nastavený tak, že všetky úvery sa nedajú splatiť. Tak potom príde štát či únia a zachraňuje banky znárodnením a sanovaním z požičaných peňazí, ktoré musia splácať aj ľudia, ktorí prišli o strechu nad hlavou. Choré, choré, choré. Tie dlhy zaplatíte tak či tak, protihodnota žiadna. Matematicky je súčasný systém nezmysel.

Reakcia:

• Prečo by sa nedali všetky úvery splatiť?

Reakcia:

• Lebo systém čiastočných rezerv v bankovníctve funguje ako funguje, ak by ste Vy ako firma takto účtovali, tak Vás zavrú ! ! !
  Prídem k Vám, požičiam Vám mnou vytlačených 1000 MSD (mojich súkromných dolárov) a poviem, že takto o rok chcem 1100 MSD. Odkiaľ vezmete zvyšných 100 MSD, ktoré tvoria úrok? Pripomínam, že tie peniaze emitujem iba ja, takže iba ja ich môžem vytvoriť. Tak buď vezmem niečo z Vášho majetku, alebo si znova požičiate, ale tak budete musieť vrátiť ešte viac. Ide o pyramídovú hru. A schválne, pozrite si cez google, aký je pomer fyzických papierových peňazí v obehu k elektronickým. V prvej polovici 20. stor. v Anglicku to bol pomer cca 1:5, dnes to je menej ako 1% a každým rokom sa to geometrickým radom posúva k promile a tak ďalej. A toto je možné riešiť opäť nejakou zmenou peňazí alebo infláciou, kde sa de facto vymenia peniaze za tie s väčšou nominálnou hodnotou.

Reakcia:

• V prípade záujmu si rád na túto tému - podľa Teba pyramídovej hry - podiskutujem. Pretože podľa mňa v prípade, že centrálna banka tlačí peniaze len v súlade s možnosťami danej ekonomiky, k pyramídovej hre nemusí dochádzať. Konkrétne v Tebou uvádzanom prípade, že odkiaľ zoberiem 100 MSD platí, že peniaze môžu v hospodárstve obiehať veľa krát.
  
  Povedzme, že centrálna banka požičia 1000 EUR komerčnej banke, za ktorých očakáva úrok napríklad 100 EUR, pričom úver bude postupne splácaný počas roka. Následne komerčná banka požičia daných 1000 EUR podnikateľom, od ktorých očakáva úrok 150 EUR. Podnikatelia si za úvery nakúpia stroje, zásoby, za ktoré zaplatia iným fyzickým / právnickým osobám 1000 EUR. Tieto iné fyzické / právnické osoby si zase nakúpia za daných 1000 EUR produkty od úverovaných podnikateľov, ktoré títo vyrobili. Rovnako si ale od podnikateľov budú nakupovať produkty aj zamestnanci komerčnej banky a centrálnej banky. Na konci transakcie tak budú mať podnikatelia 1150 EUR (1000 EUR od iných právnických / fyzických osôb, 100 EUR od zamestnancov centrálnej banky, 50 EUR od zamestnancov komerčnej banky). Z týchto 1150 EUR si povedzme 100 EUR nechajú podnikatelia ako zisk a z neho si medzi sebou nakúpia tovary v cene tohto zisku, takže po danej transakcii budú mať dokopy opäť 1150 EUR na vyplatenie peňazí komerčnej banke. Týchto 1150 EUR zaplatia za úrok komerčnej banke a tá 1100 EUR centrálnej banke. Predpokladom je, že dané procesy budú bežať paralelne, t.j. podnikatelia budú počas roka postupne splácať úver v splátkach a z nich budú zamestnanci komerčných a centrálnej banky nakupovať tovary od podnikateľov.
  
  Príklad je veľmi zjednodušenou ukážkou toho, že systém vôbec nemusí mať pyramídový charakter. Akurát pri zle zvolenej menovej politike môže táto generovať dočasné nerovnováhy typu inflácia, alebo nízky hospodársky rast, ktoré ustanú po tom, ako sa daná politika upraví a rovnako tak fiškálna politika.