Ako splatiť peniaze, ktoré neexistujú

Pred nejakým časom som sa venoval otázke splatenia úrokov v systéme frakčného bankovníctva, v ktorom sa vytvoria peniaze na požičanie, avšak už nie peniaze v sume úrokov. Predstavu toho, že úroky sú splácané prácou, si nedokáže tak jednoducho osvojiť každý, preto uvádzam krátku diskusiu, ktorú som v tejto súvislosti zachytil a ktorá celý problém splácania úroku vysvetľuje úplne jednoducho bez toho, aby bolo potrebné zmieniť fakt, že chýbajúce peniaze predstavujú dlh vo forme práce a preto budú dané úroky aj vo forme práce splatené:

• Banky majú problémy, nakoľko sa nesplácajú poskytnuté úvery (peniaze vytvorené zo vzduchu), milióny ľudí prídu o strechu nad hlavou, ale systém je nastavený tak, že všetky úvery sa nedajú splatiť. Tak potom príde štát či únia a zachraňuje banky znárodnením a sanovaním z požičaných peňazí, ktoré musia splácať aj ľudia, ktorí prišli o strechu nad hlavou. Choré, choré, choré. Tie dlhy zaplatíte tak či tak, protihodnota žiadna. Matematicky je súčasný systém nezmysel.

Reakcia:

• Prečo by sa nedali všetky úvery splatiť?

Reakcia:

• Lebo systém čiastočných rezerv v bankovníctve funguje ako funguje, ak by ste Vy ako firma takto účtovali, tak Vás zavrú ! ! !
  Prídem k Vám, požičiam Vám mnou vytlačených 1000 MSD (mojich súkromných dolárov) a poviem, že takto o rok chcem 1100 MSD. Odkiaľ vezmete zvyšných 100 MSD, ktoré tvoria úrok? Pripomínam, že tie peniaze emitujem iba ja, takže iba ja ich môžem vytvoriť. Tak buď vezmem niečo z Vášho majetku, alebo si znova požičiate, ale tak budete musieť vrátiť ešte viac. Ide o pyramídovú hru. A schválne, pozrite si cez google, aký je pomer fyzických papierových peňazí v obehu k elektronickým. V prvej polovici 20. stor. v Anglicku to bol pomer cca 1:5, dnes to je menej ako 1% a každým rokom sa to geometrickým radom posúva k promile a tak ďalej. A toto je možné riešiť opäť nejakou zmenou peňazí alebo infláciou, kde sa de facto vymenia peniaze za tie s väčšou nominálnou hodnotou.

Reakcia:

• V prípade záujmu si rád na túto tému - podľa Teba pyramídovej hry - podiskutujem. Pretože podľa mňa v prípade, že centrálna banka tlačí peniaze len v súlade s možnosťami danej ekonomiky, k pyramídovej hre nemusí dochádzať. Konkrétne v Tebou uvádzanom prípade, že odkiaľ zoberiem 100 MSD platí, že peniaze môžu v hospodárstve obiehať veľa krát.
  
  Povedzme, že centrálna banka požičia 1000 EUR komerčnej banke, za ktorých očakáva úrok napríklad 100 EUR, pričom úver bude postupne splácaný počas roka. Následne komerčná banka požičia daných 1000 EUR podnikateľom, od ktorých očakáva úrok 150 EUR. Podnikatelia si za úvery nakúpia stroje, zásoby, za ktoré zaplatia iným fyzickým / právnickým osobám 1000 EUR. Tieto iné fyzické / právnické osoby si zase nakúpia za daných 1000 EUR produkty od úverovaných podnikateľov, ktoré títo vyrobili. Rovnako si ale od podnikateľov budú nakupovať produkty aj zamestnanci komerčnej banky a centrálnej banky. Na konci transakcie tak budú mať podnikatelia 1150 EUR (1000 EUR od iných právnických / fyzických osôb, 100 EUR od zamestnancov centrálnej banky, 50 EUR od zamestnancov komerčnej banky). Z týchto 1150 EUR si povedzme 100 EUR nechajú podnikatelia ako zisk a z neho si medzi sebou nakúpia tovary v cene tohto zisku, takže po danej transakcii budú mať dokopy opäť 1150 EUR na vyplatenie peňazí komerčnej banke. Týchto 1150 EUR zaplatia za úrok komerčnej banke a tá 1100 EUR centrálnej banke. Predpokladom je, že dané procesy budú bežať paralelne, t.j. podnikatelia budú počas roka postupne splácať úver v splátkach a z nich budú zamestnanci komerčných a centrálnej banky nakupovať tovary od podnikateľov.
  
  Príklad je veľmi zjednodušenou ukážkou toho, že systém vôbec nemusí mať pyramídový charakter. Akurát pri zle zvolenej menovej politike môže táto generovať dočasné nerovnováhy typu inflácia, alebo nízky hospodársky rast, ktoré ustanú po tom, ako sa daná politika upraví a rovnako tak fiškálna politika.