Grécka otázka

Bez ohľadu na politické pozadie nasledovných informácií je veľmi zaujímavé prečítať si, aká plejáda finančných nástrojov bola doteraz použitá pri riešení "gréckej otázky". Toto som si jednoducho musel uložiť:

• Solidarita s Gréckom vyjadrená v peniazoch

Ako splatiť peniaze, ktoré neexistujú

Pred nejakým časom som sa venoval otázke splatenia úrokov v systéme frakčného bankovníctva, v ktorom sa vytvoria peniaze na požičanie, avšak už nie peniaze v sume úrokov. Predstavu toho, že úroky sú splácané prácou, si nedokáže tak jednoducho osvojiť každý, preto uvádzam krátku diskusiu, ktorú som v tejto súvislosti zachytil a ktorá celý problém splácania úroku vysvetľuje úplne jednoducho bez toho, aby bolo potrebné zmieniť fakt, že chýbajúce peniaze predstavujú dlh vo forme práce a preto budú dané úroky aj vo forme práce splatené:

• Banky majú problémy, nakoľko sa nesplácajú poskytnuté úvery (peniaze vytvorené zo vzduchu), milióny ľudí prídu o strechu nad hlavou, ale systém je nastavený tak, že všetky úvery sa nedajú splatiť. Tak potom príde štát či únia a zachraňuje banky znárodnením a sanovaním z požičaných peňazí, ktoré musia splácať aj ľudia, ktorí prišli o strechu nad hlavou. Choré, choré, choré. Tie dlhy zaplatíte tak či tak, protihodnota žiadna. Matematicky je súčasný systém nezmysel.

Reakcia:

• Prečo by sa nedali všetky úvery splatiť?

Reakcia:

• Lebo systém čiastočných rezerv v bankovníctve funguje ako funguje, ak by ste Vy ako firma takto účtovali, tak Vás zavrú ! ! !
  Prídem k Vám, požičiam Vám mnou vytlačených 1000 MSD (mojich súkromných dolárov) a poviem, že takto o rok chcem 1100 MSD. Odkiaľ vezmete zvyšných 100 MSD, ktoré tvoria úrok? Pripomínam, že tie peniaze emitujem iba ja, takže iba ja ich môžem vytvoriť. Tak buď vezmem niečo z Vášho majetku, alebo si znova požičiate, ale tak budete musieť vrátiť ešte viac. Ide o pyramídovú hru. A schválne, pozrite si cez google, aký je pomer fyzických papierových peňazí v obehu k elektronickým. V prvej polovici 20. stor. v Anglicku to bol pomer cca 1:5, dnes to je menej ako 1% a každým rokom sa to geometrickým radom posúva k promile a tak ďalej. A toto je možné riešiť opäť nejakou zmenou peňazí alebo infláciou, kde sa de facto vymenia peniaze za tie s väčšou nominálnou hodnotou.

Reakcia:

• V prípade záujmu si rád na túto tému - podľa Teba pyramídovej hry - podiskutujem. Pretože podľa mňa v prípade, že centrálna banka tlačí peniaze len v súlade s možnosťami danej ekonomiky, k pyramídovej hre nemusí dochádzať. Konkrétne v Tebou uvádzanom prípade, že odkiaľ zoberiem 100 MSD platí, že peniaze môžu v hospodárstve obiehať veľa krát.
  
  Povedzme, že centrálna banka požičia 1000 EUR komerčnej banke, za ktorých očakáva úrok napríklad 100 EUR, pričom úver bude postupne splácaný počas roka. Následne komerčná banka požičia daných 1000 EUR podnikateľom, od ktorých očakáva úrok 150 EUR. Podnikatelia si za úvery nakúpia stroje, zásoby, za ktoré zaplatia iným fyzickým / právnickým osobám 1000 EUR. Tieto iné fyzické / právnické osoby si zase nakúpia za daných 1000 EUR produkty od úverovaných podnikateľov, ktoré títo vyrobili. Rovnako si ale od podnikateľov budú nakupovať produkty aj zamestnanci komerčnej banky a centrálnej banky. Na konci transakcie tak budú mať podnikatelia 1150 EUR (1000 EUR od iných právnických / fyzických osôb, 100 EUR od zamestnancov centrálnej banky, 50 EUR od zamestnancov komerčnej banky). Z týchto 1150 EUR si povedzme 100 EUR nechajú podnikatelia ako zisk a z neho si medzi sebou nakúpia tovary v cene tohto zisku, takže po danej transakcii budú mať dokopy opäť 1150 EUR na vyplatenie peňazí komerčnej banke. Týchto 1150 EUR zaplatia za úrok komerčnej banke a tá 1100 EUR centrálnej banke. Predpokladom je, že dané procesy budú bežať paralelne, t.j. podnikatelia budú počas roka postupne splácať úver v splátkach a z nich budú zamestnanci komerčných a centrálnej banky nakupovať tovary od podnikateľov.
  
  Príklad je veľmi zjednodušenou ukážkou toho, že systém vôbec nemusí mať pyramídový charakter. Akurát pri zle zvolenej menovej politike môže táto generovať dočasné nerovnováhy typu inflácia, alebo nízky hospodársky rast, ktoré ustanú po tom, ako sa daná politika upraví a rovnako tak fiškálna politika.

Zľavy z cien nehnuteľností - novostavby bytov

Obrázok: adam.azet.sk

Posledné 2 až 3 mesiace si pri cestovaní autom všímam záplavu bilboardov prezentujúcich zľavy z cien novostavieb. Éra zliav typu "parkovacie miesto zadarmo" alebo "kuchynská linka zadarmo" sú už za nami, teraz nastúpili konkrétne finančné zľavy vyjadrené percentuálnym číslom.

Perla Ružinova ponúka na bilboardoch oficiálnu 15% zľavu z cenníkových cien, pri inej stavbe som videl 18% zľavu (názov stavby si už nepamätám). Nakoľko viem, že aj po týchto zľavách sú ceny nehnuteľností stále absurdne vysoké v porovnaní s priemernou čistou mzdou, tak sa nesnažím podobným ponukám prikladať nejakú dôležitosť. Tak či tak je verejným tajomstvom, že pri jednaní o cene sa dá vyrokovať aj vyššia zľava od tých oficiálne ponúkaných.

Prečo sa teda touto témou zaoberám? Nuž, preto, že som zaregistroval stupňovanie marketingových aktivít developerov. Realitné fondy už zrejme prestali odkupovať ich predražené nehnuteľnosti a tak sa musia obrátiť na tých, ktorí by mali v tých bytoch reálne bývať. Pri čítaní článku o vstupe Facebooku na burzu ma zaujala plejáda ponúk týkajúcich sa nehnuteľností (obrázok vpravo), čo je oblasť, ktorá nemá s článkom o Facebooku nič spoločné. Táto situácia sa v priebehu dňa zopakovala ešte niekoľkokrát, preto to vo mne vzbudilo zvedavosť a na jednu ponuku som si klikol.

Manhattan - podľa mňa tragikomický projekt - ponúka zľavy vyjadrené absolútnou sumou pri každom byte zvlášť. Po zhliadnutí cien (obrázok nižšie) som sa schuti zasmial. To si vážne myslia, že predajú 1-izbový byt o rozlohe 34 metrov štvorcových za takmer 77 000 EUR po zľave? Cena je pritom za holobyt. Tento byt ponúkajú so základným štandardom v cene 80 000 EUR po zľave. Ešte jeden príklad za všetky: 4-izbový byt o rozlohe 127 metrov štvorcových ponúkajú za vyše štvrť milióna EUR po zľave. Asi je zbytočné pripomínať, že medián čistej mzdy bol v Bratislave za rok 2011 okolo 651,50 EUR mesačne. Vypočítal som to na základe mediánu hrubej mzdy z roku 2010 (828 EUR v BA), indexu nominálnej mzdy za rok 2011 (102,2 t.j. 2,2%) a za pomoci kalkulačky čistej mzdy.

Vzorka z cenníku bratislavského projektu Manhattan.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že väčšina "novostavieb" už nie sú až takými novostavbami, keďže sú už nejaký ten piatok skolaudované. Málokto považuje 5-ročnú budovu za novostavbu.

Neviem, čo sa deje, ale vo svetle vyššie uvedených faktov si myslím, že sa niečo určite deje. Trh sa dostáva do pohybu, bude zaujímavé to sledovať.