Fyzika - 2 rôzne zaujímavé myšlienky, nad ktorými už desaťročie premýšľam a ktoré si postupne čítaním článkov o fyzike dopĺňam tak, aby to pasovalo do mojej koncepcie fyziky a vesmíru (keď tu raz nebudem, nech tu po mne aspoň niečo ostane, aj keby sa to ukázalo ako úplny nezmysel):
1) Fyzikálne konštanty nie sú konštantami, iba sa lokálne javia ako nemenné konštanty. Tak ako g = 9,81 neplatí všade na Zemi rovnako, tak aj základné fyzikálne konštanty môžu mať na rôznych miestach alebo v rôznom čase iné hodnoty, sú teda funkciou ovplyvnenou ostatnými aspektami vesmíru. Vesmír je teda súbor funkcií, ktoré sa navzájom parametrizujú. Tak, ako je Newtonova fyzika podmnožinou Einsteinovej relativistickej fyziky, tak sú aj zdanlivé konštanty iba podmnožinou (jednou hodnotou z oboru hodnôt, resp. jedným výsledkom po dosadení lokálnych hodnôt parametrov) príslušnej funkcie. Predstava vesmíru ako súboru navzájom prepletených funkcií súhlasí s mojou predstavou z teórie superstrún, rozšírenou o predpoklad, že okrem hmoty (energie), skladajúcej sa zo superstrún, sa z rovnakých superstrún skladá aj priestor (každá dimenzia priestoru, nech ich je akékoľvek množstvo) a aj čas. Výsledný vesmír je teda prienikom vĺn (rôznych frekvencií, fáz, posunov, atď.) navzájom sa sčítavajúcich a tým pádom občas aj rušiacich, ktoré vo výsledku tvoria neustále meniaci sa priestor, čas, hmotu, energiu, a nepriamo emergentne aj zdanlivé konštanty, ktoré však konštantami nie sú. Takáto koncepcia umožňuje aj tzv. energiu vákua, keď z ničoho vznikne napr. hmota (hmota alebo energia vo vesmíre, alebo keď rovnako z ničoho vznikne priestor, čas, vesmír, atď.) a neskôr niekde inde "anihiláciou" zanikne. Takáto existencia na dlh je výsledkom súčtu viacerých vĺn, ktoré sa najprv začnú sčítavať do vlny s vyššou amplitúdou a neskôr sa postupne začnú navzájom anulovat (napr. keď majú vlny rôzne fázy, prípadne rôzne "rýchlosti", a pod.) a následne opäť sčítavať a takto cyklicky do nekonečna. Samozrejme, pri takomto rozšírení teórie superstrún nie je problém s jej pôvodným predpokladom (resp. dôsledkom), že gravitácia ako jediná sila prechádza všetkými dimenziami a preto sa v našich troch dimenziách javí ako neprimerane slabá oproti iným fyzikálnym silám. Jednoducho všetko navzájom interaguje, t.j. všetky vlny sa neustále sčítavajú.
2) Úvahu je možné ešte rozšíriť aj o fyzikálne zákony, ktoré sú dôsledkom, nie príčinou. Sú dôsledkom, resp. aktuálnym výsledkom sčítania vĺn. To potom znamená, že ani fyzikálne zákony nie sú nemenné, ale sa v čase vyvíjajú, resp. sú funkciou časopriestoru resp. všetkých aspektov (t.j. všetkých funkcií) vesmíru (t.j. v inom čase alebo v inej časti priestoru môžu byť zákony odlišné a prechod medzi týmito zákonmi je spojitý, tak ako sú spojité jednotlivé vlny, ktorých súčtom sú zákony emergentne vytvárané).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára